Stráž pred hlavným táborom mal náš humorista Gustáv K. Zechenter

V auguste 1848 vytiahla národná garda z Banskej Bystrice do Sv. Jakuba, do „táboru“. Stráž pred hlavným táborom mal náš humorista Gustáv K. Zechenter. Naraz zazrel, že sa práši na ceste, blyštia sa kosy, čnejú do výšky piky a pred čatou kráča, v národnom kroji, s kučmou s forgom na hlave a s vytiahnutou šabľou — jeho dobrý známy, jednooký notár z Podlavíc. Keď sa asi na pol strelenia priblížil, Zechenter, strhnúc pušku s pleca a postaviac sa do pohotovosti, zavolal ťahavým zvučným výkrikom, ako sa na stráž svedčí: „Halt, wer da?“ (Stoj, kto si.) Notár, statný zeman Ferko Takács, zmätený na chvíľu týmto neočakávaným privítaním, cúvol, potom sa pohol ďalej. Na to Zechenter opakoval volanie s tým väčším dôrazom a pýtal od neho heslo, lebo ináč strelí. Toto počínanie Takácsa celkom vynieslo z rovnováhy: čože on vedel o hesle, o tom ani len nesníval, preto zarazený, krútiac hlavou, cúvol zase nazad. Odvracal tvár od naňho namierenej cievy, ako by sa jej bol hanbil a začal:

„No, no, veďže sa neblázni, Gusto. Veď som to ja, či ma nepoznáš?“

Zechenter, nepohnúc sa z miesta, v tom istom hrozivom postavení, skríkol:

„Stoj! Kto si? Ja teba teraz poznať nesmiem!“ a zavolal čo mu hrdlo stačilo, kým mu smiech hlas neudusí: „Gewehr aus!“ (Zbraň von!)

To Ferka Takácsa úplne pomútilo. A keď sa celá hlavná stráž chvatom vyrútila a do radu sa postaviac, bodáky vystrčila, už ho na čele jeho čaty nebolo, stratil sa medzi podlavickými kabanicami.

Keď veliteľ stráže vec urovnal, Takács zase pyšno vykračujúc odviedol svoju čatu dnu do tábora, nahnevane zaškúliac na Zechentera.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 23-24)