Svetlana Harvanová

Svetlana Harvanová

 Žiačka 2.H triedy.

Jednoducho voda

 Voda je modrý umelec,

no na svoje maľby nepotrebuje štetec.

Vyfarbí brehy sebou,

pohladí ich svojou rukou.

Trblietavým závojom pokropí každú skalu,

slnečné lúče farebnú symfóniu hrajú.

Voda je tiež veľký zvedavec,

ticho načúva a pozná každé tajomstvo, každú vec.

Keď si obloha oblečie čierny oblek s hviezdami,

pozoruje ich belasými očami.

V nich sa ukryje celá obloha,

milión hviezd v hlbinách pochová.

Ligotavé vlasy vĺn sa ukladajú k spánku,

aby sa zobudili k sviežemu ránku.

Neničte lásku, ona žije!

Prečo ničíte živú lásku?

Prečo robíte všetko nasilu?

Už mi neprehrávajte tú istú pásku,

nehaste to, čo niekto zhasil už.

Znova to vzplanulo,

tak prečo zabíjate lásku, ktorá je.

Myslíte, že sa tým niečo zmenilo?

Ona vždy prežije.

Nedá sa udusiť to, čo stále horí,

nezabíjajte dvoch ľudí,

ktorí proti zlu činia vzdory.

a celý život sa im rúti.

Tak prosím, neničte ich,

nechajte lásky túžbu im pocítiť.

Už tak dávno planie v nich,

hoci vy s tým nechcete žiť.

Pochopte ľudí, ktorí ľúbia,

ktorí ešte chcú,

ktorí pre lásku niečo robia,

ktorí sa milujú.

Možno neskôr zistia,

že to bol klam,

že to bola len iskierka šťastia,

ktorá nedoletí ku hviezdam.

Nechajte ich samých,

aby prišli na to,

že to bolo pár nôt hraných,

ktoré milenci v inej tónine hrali...

No aj tak neničte lásku, ktorá žije,

aby každý mohol prejsť celým kolom

a mohol zistiť, že to tak je.

Že láska vždy nekončí veľkým defilé.

Tak ju nezabíjajte,

Nech každý ju prežije,

Nech každý to svoje

MILUJEM!

Zažije.

Len s tebou

Túžim byť len s tebou

A ľúbiť ťa láskou vrelou

Len s tebou chcem kráčať do večnosti

A prežiť zvyšok mladosti.

Len s tebou sa chcem vznášať až ku hviezdam

Tak nech všetko krásne patrí len nám

Lebo ty si jediné čo mám

Lebo teba skutočne ľúbim

A tebe všetko pekné sľúbim.