Taras Hryhorovyč Ševčenko sa narodil

9. marca 1814 sa v Morynci, neďaleko Kyjeva narodil Taras Hryhorovyč Ševčenko, ukrajinský spisovateľ, básnik, dramatik, filozof, humanista a maliar, významný predstaviteľ ukrajinského národného obrodenia. Jeho literárne dedičstvo je považované za vrchol ukrajinskej tvorby. Ševčenko písal aj v ukrajinčine a vytvoril niekoľko vysoko cenených malieb. Zomrel 10. marca 1861 v Petrohrade.

V rovnakom roku bol Ševčenko prijatý na štúdium do Akadémie umení a pokračoval v tvorbe v dielni svojho dobrodinca Karla Briullova. O rok neskôr sa stal členom Asociácie pre povzbudenie umelcov, Ševčenko dostal striebornú medailu za svoju krajinku. V roku 1840 získal rovnakú medailu za svoju prvú olejomaľbu Malý žobrák dáva chlieb psovi.

Poéziu začal písať ešte ako nevoľník, jeho prvá zbierka vyšla v roku 1840 pod názvom Kobzar. Ivan Franko, renomovaný predstaviteľ generácie ukrajinských spisovateľov po Ševčenkovi, napísal: Kobzar odhalil nový svet poézie, ktorý vytryskol silou čerstvého prameňa, rozkvitol sťa púčiky zelenkavej jari, srší jasnosťou, veľkodušnosťou a eleganciou umeleckých výrazov, v ukrajinskej tvorbe predtým nepoznaných.

V roku 1841 vydal epické dielo Hajdamaci. V septembri toho istého roka Ševčenko získal už svoju tretiu striebornú medailu za maľbu Cigánska veštkyňa.

Písal takisto divadelné hry, v roku 1842 to bola prvá časť tragédie Nikita Hajdaj. O rok neskôr vydal drámu Nazar Stodola, obe sa stretli s mimoriadnym úspechom. Finančné zabezpečenie využil na cestovanie po Ukrajine, navštívil príbuzných v Kyrylovke, je otrasený podmienkami, v akých žijú nevoľníci a do Petrohradu sa vracia plný rozčarovania. 22. marca 1845 však úspešne ukončuje štúdium na Akadémii umení.

Stáva sa spolupracovníkom Archeografickej komisie v Kyjeve, ktorá skúma históriu Ukrajiny. Veľa cestuje a zhotovuje množstvo kresieb pamiatok v rozmanitých regiónoch svojej vlasti. Opätovne citlivo vníma útlak nevoľníkov, čo dáva najavo v poetickej i výtvarnej tvorbe.

Vyhnanstvo

Počas ciest po Ukrajine sa stretol s historikom Mykolom Kostomarovom a ostatnými členmi Bratstva Cyrila a Metoda, tajného politického zoskupenia, ktoré bolo vytvorené na presadzovanie reforiem v zaostalom cárskom Rusku. Po odhalení spoločenstva bol 5. apríla 1847 Ševčenko uväznený spolu s členmi Bratstva, hoci dodnes sa polemizuje, či bol jeho oficiálnym členom. Počas domovej prehliadky však bola nájdená jeho poéma Sen, v ktorej ostro kritizoval cársku moc, čiže bol považovaný za extrémne nebezpečného buriča. Bol uväznený v Petrohrade. Neskôr bol trest zmiernený na vyhnanstvo v ďalekom Orenburgu (1478 km juhovýchodne od Moskvy). Samotný cár Mikuláš I. vyslovil rozhodnutie: Pod najsilnejším dohľadom so zákazom písania a maľovania.

Vrátiť sa smel až v roku 1857, avšak musel žiť výlučne v Nižnom Novgorode. O dva roky neskôr dostal povolenie vycestovať na rodnú Ukrajinu. Rozhodol sa kúpiť pôdu neďaleko od dediny Pekariv. Už v júli v tomto roku bol však zatknutý za rúhanie, a hoci čoskoro prepustený, bolo mu nariadené bývať v Petrohrade.

Smrť

Taras Ševčenko strávil posledné roky svojho života písaním nových diel, maľbou, ako aj úpravou predošlých prác. Žiaľ, roky vo vyhnanstve mu značne podlomili zdravie a deň po svojich 47. narodeninách - 10. marca 1861 - zomrel. Vytúženého zrušenia nevoľníctva sa nedožil - skonal sedem dní pred ním. Najprv bol pochovaný na Smolenskom cintoríne v Petrohrade. Avšak priatelia sa rozhodli naplniť jeho želanie, vyjadrené v diele príznačne nazvanom Testament - „byť pochovaný v zemi otčiny“, a tak presunuli mŕtve telo vlakom do Moskvy a odtiaľ na konskom povoze do vlasti. Tam bol pochovaný 8. mája v mieste nazývanom Černeča hora (Mníchova hora), dnes Tarasova hora pri rieke Dneper, neďaleko Kanivu.

Zo svojich 47 rokov

•     24 rokov prežil ako nevoľník
•     10 rokov vo vyhnanstve
•     3,5 roku pod policajným dozorom
•     8 rokov na slobode

Literárna tvorba

Literárna tvorba Ševčenka bola mimoriadne bohatá a rozmanitá. Diela si navyše zväčša i sám ilustroval. Rozdeľujú sa na:

Poézia

•     Kateryna
•     Ivan Pidkova (1839),
•     Tarasova noc (1839)
•     Kobzar (1840) - zbierka
•     Hajdamaci (1841)
•     Hamalej (1842)
•     Sen (ostrá satira feudálnych pomerov, v ktorej zároveň modernizuje ukrajinský verš) (1843)
•     Čyhyryn, Čyhyryn (1844)
•     Heretik (venované Jánovi Husovi¹)
•     Kaukaz (1845)
•     Chladná roklina (1845)
•     Testament (1845)
•     Lileja (1846)
•     Rusalka (1846)
•     Vidma (1847),
•     Мaryna (1848)

¹„By všetci Slovania boli dobrí, svorní bratia, deti slnka pravdy a heretikmi, takými, akým bol kostnický ten veľký!“

Povesti

•     Slúžka- Najmyčka
•     Kňažná
•     Muzikant
•     Umelec

Dráma

•     Nikita Hajdaj
•     Nazar Stodoľa

Zdroj: wikipedia.org