Terézia Brunšviková - veľká láska Ludwiga van Beethovena
Šľachtická anjelská záhradka
Tak to občas chodieva, že výnimočné činy neraz zatienia „bulvárne pikantnosti“. Pre širšiu vrstvu ľudí je asi dnes Terézia Brunšviková známejšia ako veľká láska vynikajúceho hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Je to tak trochu paradox, pretože práve práci vo vzdelávaní najširších vrstiev ľudu zasvätila celý život a dosiahla v nej nemalé úspechy.
Z obdobia prelomu 18. a 19. storočia poznáme veľmi málo žien, ktoré by sa svojou prácou výrazne zapísali do histórie. Grófka Mária Terézia Brunšviková bola výnimkou.
Narodila sa 27. júla 1775 v dome svojho otca grófa Antona Brunšvika na Rybnom námestí v Bratislave. Anton Brunšvik bol krajinský hodnostár, radca uhorskej miestodržiteľskej rady, sudca sedmipanskej stolice a tekovský župan. Rod Brušvikovcov vlastnil viaceré majetky v Budapešti, vo Viedni, v okolí Trnavy a Hlohovca. Rodina Antona Brunšvika s manželkou Annou (rod. Seebaldy) a deťmi najstaršou Teréziou, Františkom, Jozefínou a Karolínou sídlila v kaštieli v Martonvásári neďaleko Budapešti. Naopak, Antonovmu staršiemu bratovi Jozefovi a jeho rodine patril kaštieľ v Dolnej Krupej. Terézia Brunšviková teda pochádzala z bohatej šľachtickej rodiny. Jej záujem o životy obyčajných ľudí sa v tých časoch zdal niečím neobyčajným. Už v mladom veku sa venovala hudbe, literatúre, prírodným vedám. Precestovala mnohé európske krajiny, odkiaľ si priniesla cenné poznatky. Často navštevovala svoje sesternice v Dolnej Krupej. Keď v roku 1792 zomrel jej otec, Jozef Brunšvik sa stal akýmsi chránencom detí brata.
Nesmrteľná milá
Z tohto obdobia sa traduje legenda, že práve Terézia bola neznámou „nesmrteľnou milou“ slávneho skladateľa Ludwiga van Beethovena. Ten vstúpil do rodiny Brunšvikovcov na žiadosť vdovy. Beethovena s Brunšvikovcami viazali naozaj silné priateľské vzťahy, svedčia o tom viaceré archívne dokumenty, listy, Teréziin denník, ako aj pamäte, ktoré spísala na sklonku života. „Vtedy sme uzavreli s Beethovenom hlboké a srdečné priateľstvo, ktoré trvalo až do konca jeho života,“ zapísala si k ich stretnutiu v spomienkach Polstoročie môjho života. Samotný Beethoven venoval Terézii prekrásnu Sonátu Fis dur, op. 78 pre klavír. Meno adresátky v zachovaných ľúbostných listoch od Beethovena nepoznáme. Skladateľovi životopisci sa zhodujú v tom, že svoje hudobné diela s obľubou venoval dámam, ktoré sa ocitli v jeho blízkosti. Napríklad Sonátu mesačného svitu skomponoval počas návštevy Dolnej Krupej pre Teréziinu sesternicu Giullietu Guicciardiovú. Isté je, že Terézia Brunšviková zostala jeho vernou priateľkou až do konca života. Vraví sa, že jej príbuzní bránili naplneniu ich lásky pre hudobníkov neurodzený pôvod. Terézia však vzdorovito odmietala nápadníkov a nikdy sa nevydala. Keď L. v. Beethoven zomrel, našli v zásuvke jeho stola dnes jediný jej známy portrét z mladosti s textom: „Mimoriadnemu géniovi – veľkému umelcovi – dobrému človeku od T. B.“
Švajčiarsky vzor
V roku 1808 sa zoznámila s významným pedagógom Johannom Heinrichom Pestalozzim v Yverdonskom ústave vo Švajčiarsku. Pestalozzi viedol tento francúzsko- nemecký výchovný inštitút, kde uplatňoval svoje novátorské vyučovacie metódy. Presadzoval systematickú výučbu detí hravou formou s prihliadnutím na rozvoj ich osobnosti, názornosť vyučovania a postupného rozdelenia obtiažnosti vedomostí od tých najjednoduchších k zložitejším. Pestalozzi sa dnes považuje za tvorcu prvej metodiky jednotlivých vyučovacích predmetov. Teréziu Brunšvikovú uchvátila jeho práca a obetavosť, s akými pristupoval k výchove sociálne slabých a chudobných detí, ktorým ponúkol možnosť vzdelávať sa, čím im otvoril cestu do spoločnosti. Sama sa začala zaujímať o najnovšie práce pedagógov či filozofov. Študovala rôzne pedagogické systémy zavedené v Európe a Amerike. Najviac podnetov si zobrala z výchovného systému škótskeho pedagóga Samuela Wilderspina. Jeho názory na výchovu a vzdelávanie detí predstavovali v polovici 19. storočia jeden z najprogresívnejších trendov v pedagogike. Podrobne sa zoznámila s jeho dielom a upravila ho na pomery v Uhorsku. Potreba vzdelávať a vychovávať deti zo sociálne slabých vrstiev bola o to akútnejšia, čím viac sa rozvíjal priemysel. Stalo sa bežnou záležitosťou, že v továrňach do úmoru pracovali maloleté deti a matky. Tie pre prácu, ktorá im zabezpečovala často jedinú obživu, nechávali deti od útleho veku bez rodičovskej starostlivosti. Čiastočným riešením daného stavu bolo cielené a odborné vzdelávanie detí v opatrovniach.
Prvá svojho druhu
Terézia Bunšviková využila svoje spoločenské postavenie a vyvíjala tlak na predstaviteľov miest a štátne orgány, aby si uvedomili nutnosť zakladať a finančne podporovať detské opatrovne. V celom Uhorsku šírila osvetu prostredníctvom filantropických krúžkov, dobročinných spolkov, ženských meštianskych spolkov. V roku 1828 z vlastných prostriedkov otvorila detskú opatrovňu v dome svojej matky v Budíne. Nazvala ju Anjelská záhradka. Zariadenie bolo prvou inštitúciou zameranou na odbornú starostlivosť o deti predškolského veku nielen v Uhorsku, ale aj v celej strednej a východnej Európe.
Ďalšie opatrovne
Nasledovala opatrovňa v Banskej Bystrici, kde jej vznik urýchlilo otvorenie harmaneckej papierne a snaha, aby zamestnané matky mali počas práce zaopatrené deti. Na prevádzke opatrovne sa výrazne podieľal banskobystrický ženský spolok. Deti robotníkov navštevovali opatrovňu bezplatne. Vyučovalo sa v slovenskom jazyku. Terézia Brunšviková si dôsledne vyberala spolupracovníkov a učiteľov do opatrovní. Dbala na to, aby sa pedagógovia pravidelne vzdelávali. Sama organizovala metodickú poradňu – stretnutia učiteľov z opatrovní. Zo zachovaných dobových dokumentov a učebných osnov či časovo-tematických plánov prvých opatrovní v Uhorsku je vidieť nesmiernu pestrosť výučby. V jej programe sa nachádzajú predmety ako dejepis, náboženstvo, znalosť písmen, hláskovanie, počítanie, prírodopis, pojmy o ľuďoch a veciach, náuka o remeslách a technológiách. To všetko podávané názornou, hravou formou. Prakticky sa vyučovali tanec i hudba a denne sa cvičilo. Často sa využívali didaktické pomôcky, abecedné tabuľky, kocky, obrázky zvierat, vypreparované modely, remeselné výrobky. Terézia Brunšviková rozvinula a upravila Wilderspinovu metodiku, ktorá sa neskôr ukázala ako nesmierne náročná pre menšie deti. Prekonala ju tým, že vyžadovala, aby sa deti v opatrovniach viac hrali a hrou získavali nové skúsenosti.
Aj v Bratislave
Z iniciatívy grófky Brunšvikovej a Spolku priateľov ľudí vznikla v roku 1830 prvá detská opatrovňa v Bratislave. Neskôr k nej pribudli ďalšie dve. Opatrovne sa často sťahovali a poslednou zástavkou jednej z nich bola budova dnešnej Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského na Moskovskej ulici. V roku 1832 otvorila Terézia Brunšviková opatrovňu aj v Trnave, ďalej vo Viedni, v Mníchove, v Augsburgu. Z denníkov trnavskej opatrovne, ktoré písal vynikajúci učiteľ Anton von Rehlinger, osobný priateľ Terézie Brunšvikovej, sa môžeme dozvedieť, aké ťažké bolo získavať financie na prevádzku a základné pomôcky pre deti z najchudobnejších rodín. Taktiež vysoká chorobnosť a zdravotná zanedbanosť detí boli veľkým spoločenským problémom. Hoci sa Rehlinger snažil do poslednej chvíle týmto deťom pomôcť, aj on podľahol tuberkulóze vo veku 26 rokov. Jeho metodika výučby mala značný úspech. Deti sa s radosťou učili a záverečné skúšky ukončili slávnostným aktom odovzdávania diplomu v aule Trnavskej univerzity. Výbornú prácu učiteľov v opatrovni ocenil aj cisár František Jozef.
Priekopnícka práca Terézie Brunšvikovej patrila medzi prvé osvietenské počiny pedagógov v Uhorsku. Vďaka tejto emancipovanej žene so silným sociálnym cítením sa posunulo dopredu právo chudobných detí na primeranú opateru, ale aj právo žien a dievčat na vyššie vzdelanie. Do dejín školstva sa v roku 1828 zapísala ako zakladateľka prvej dievčenskej priemyselnej školy v Uhorsku.
JANA HUTŤANOVÁ
Zdroj: HN reality. Príloha denníka Hospodárske noviny (október, 2008)
https://www.living.sk/data/hnonline/hnreality/200810/pdf/page13.pdf
https://www.living.sk/data/hnonline/hnreality/200810/pdf/page14.pdf
https://www.living.sk/data/hnonline/hnreality/200810/pdf/page15.pdf
Mária Terézia Brunšviková (Brunswik) (* 27. júl 1775 Bratislava - † 17. september 1861 Budapešť-Budín) bola šľachtičná, pedagogička, sociálna pracovníčka.
Jej otec Anton II.Brunšvik, jej matka Anna, rod. Seebaldová
Grófka, príslušníčka šľachtického rodu. V ml. veku sa venovala hudbe a literatúre, neskôr priekopníčka výchovy detí v predškolskom veku. Zakladateľka prvej detskej opatrovne v rak. monarchii. Jej pričinením vznikla 1829 prvá detská opatrovňa na území Slovenska v Banskej Bystrici. Jej zásluhou vznikali detské opatrovne aj na iných miestach monarchie, zakladala a propagovala ženské dobročinné spolky. Príležitostne sa zdržiavala v Dolnej Krupej, ktorú niekoľkokrát na začiatku 19.storočia navštívil aj hudobný skladateľ L. van Beethoven, kt. jej roku 1809 venoval Sonátu Fis dur op. 78 pre klavír. S tým sa zoznámila zrejme v roku 1799 vo Viedni. Zakladateľka prvej dievčenskej priemyselnej školy v Uhorsku, propagátorka polytechnickej výchovy žien. Rozvinula zásady, obsah a metódy predškolskej výchovy škótskeho pedagóga S. Wilderspina. Vydala výzvu, informačné letáky, plagáty a stanovy spolkov propagujúcich zakladanie materských škôl. V 20. stor. vyšli ďalšie práce čerpajúce z jej pozostalosti.
Otvorila prvú detskú opatrovňu v monarchii a jej zásluhou vznikla aj prvá dievčenská priemyselná škola v Uhorsku. Často sa zdržiavala v Dolnej Krupej a priatelila sa napríklad s nemeckým hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom.
Grófka sa v mladom veku venovala hudbe a literatúre, neskôr aj prírodným vedám. Začiatkom 19. storočia ovdovela a žila v Budapešti a vo Viedni. Istý čas strávila s Rusku i na Morave. Na cestách po Švajčiarsku sa zoznámila s Jánom Henrichom Pestalozzim a pod jeho vplyvom sa začala venovať výchove chudobných detí predškolského veku. Neskôr sa oboznámila s výchovným systémom škótskeho pedagóga Samuela Wilderspina.
Podnety pre založenie detských opatrovní získala osobnou návštevou detských inštitúcií rôzneho druhu v niektorých krajinách Európy. Hoci obsah výchovy a vzdelávania sa v nich spočiatku preberal zo zahraničia, v banskobystrickej a trnavskej detskej opatrovni vznikol i keď nie originálny, ale predsa len svojský systém výchovy a vzdelávania. Z neho sa vytvoril program predškolskej výchovy, ktorý sa stal vzorom pre výchovu a vzdelávanie detí v ďalších detských opatrovniach na Slovensku i v Európe. Vzdelávanie detí bolo prispôsobené ich vývinu. Dokonca sa slovo vyučovanie nahrádzalo výrazom zabávanie.
Cieľom opatrovní nebolo poskytnutie izolovaného azylu pre deti bez prostriedkov, ale výchova a pozdvihovanie ducha a kultúrnej úrovne týchto detí. Grófku varovali, že ju preto bude vrchnosť a vládnuce vrstvy podozrievať zo spoločensko-revolučných snáh, ale Mária Terézia Brunšviková odhodlane dvíhala osvetu v oblasti predškolskej pedagogiky.
Prvú detskú opatrovňu v monarchii s názvom Anjelská záhradka otvorila M.T. Brunšviková v dome svojej matky v Budíne 1. júla 1828. Na Slovensku vzniklo jej pričinením takéto zariadenie v roku 1829 v Banskej Bystrici a ďalšie v roku 1831 v Prešporku a v roku 1832 v Trnave. Tu pôsobil ako učiteľ Anton Rehlingen, ktorý napísal spis Opatrovňa malých detí. Spolu s Brunšvikovou sa staral aj o vzdelanostné pozdvihnutie vychovávateliek a učiteľov v opatrovniach.
O samotnom vzdelávaní detí si môžeme urobiť obraz podľa predmetov. Boli nimi napríklad hláskovanie, náuka o formách a tvaroch, biblické dejiny, prírodopis, technológia či náuka o remeslách. Na skrátenie dlhej chvíle sa odporúčalo navíjanie priadze, navliekanie korálikov a prírodnín, šitie a pletenie. Deti tiež kreslili do piesku a na bridlicové tabuľky, chodili aj na prechádzky do prírody a podporovali sa v cvičení obratnosti (hádzanie, skákanie, behanie). Po príchode do zariadenia sa primerane veku zúčastňovali upratovania priestorov, pričom sa zdôrazňovala ich ochrana pred prievanom, prezliekali sa do jednotného oblečenia a dbalo sa aj na hygienu (umývanie rúk a tváre).
Mária Terézia Brunšviková zomrela 17. septembra 1861 v Budapešti vo veku 86 rokov. Ústav pre výchovu detských opatrovkýň bol otvorený v roku 1893 v Prešove 32 rokov po smrti filantropky.
Pridané: 27.07.2010 | Autor: TASR | Pridal: rookie
Zdroj: sk.wikipedia.org
https://www.metoo.sk/14056/filantropka-grofka-brunsvikova-sa-venovala-predskolskej-vychove-deti
https://picasaweb.google.com/lh/photo/fXLjq8kw2xAq5yI4hF5-zg