Terézia Vansová zomrela

10. októbra 1942 v Banskej Bystrici zomrela Terézia Vansová (pseudonymy Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká, Terézka M.), slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka. Narodila sa 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine.

Pochádzala zo šľachtického rodu Medvecký z Medvedzieho a Malého Bysterca.( Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei). Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine, neskôr na súkromnej dievčenskej škole v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, no taktiež samoštúdiom. V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahuje sa za manželom do Lomničky, kde začína písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére. Okrem toho, že jej osud nepraje a prichádza o najbližších (ešte v Lomničke jej zomiera malý synček, v roku 1922 spácha samovraždu jej manžel), ju postihnú i existenčné problémy, s ktorými musí zápasiť.

Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci ešte stále pretrváva v jej ranej tvorbe i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courts-Mahlerová. Témy jej diel často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka tiež pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v jej tvorbe, rovnako ak aj jej verejné a spoločenské aktivity a životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román „Kliatba“.

Próza:

• 1875 – Moje piesne, cyklus básní v nemeckom jazyku
• 1884 – Jedlička, novela
• 1884 – Rozsobášení, novela
• 1885 – Čo si rozprávali klobúky
• 1885 – Suplikant
• 1885 – Humoreska
• 1886 – Lesť nad lesť
• 1886 – Ideál
• 1886 – Potopa, divadelná hra pre deti
• 1888 – Julinkin prvý bál
• 1889 – V salóne speváčky, divadelná komédia
• 1889 – Sirota Podhradských
• 1890 – Obete márnomyseľnosti
• 1892 – Ohlášky
• 1893 – Prsteň
• 1896 / 1897 – Pani Georgiadesová na cestách, cestopis
• 1897 – Svedomie, divadelná hra
• 1898 – Nové šatočky
• 1901 – Ľúbezní hostia, divadelná hra
• 1906 – Môj Jožko, divadelná hra
• 1911 – Dve novelky
• 1914 – Nová kuchárska kniha
• 1919 – Milku dajú na edukáciu
• 1919 – Vlčia tma
• 1922 – Biela ruža
• 1922 – Chovanica
• 1922 – Z našej dediny
• 1926 – Kliatba, román
• 1927 – Boženka - Divočka
• 1928 – Ako zo svojho a iná próza
• 1930 – Sestry, román
• 1931 – Z fary a zo školy
• 1933 – Ilenin vydaj a iná próza

Zdroj: wikipedia.org