U Sama Chalupku bola roku 1866 zídená na fare menšia priateľská spoločnosť

Sama Chalupku bola roku 1866 zídená na fare menšia priateľská spoločnosť. Bol v nej Samuel Medvecký, advokát zo Zvolena, učiteľ Tomáš Klimo, aj penzionovaný učiteľ lehotský Blázy, starec vyše osemdesiatročný. Po večeri prišlo komusi z hosťov na um, zarečniť niektorú z básní Chalupkových. Povstal Klimo a podarene zarečnil „Branka“. Chalupku rečnenie jeho básne dojalo až k slzám, starý pán Blázy zas živo sprevádzal dej básne. Keď deklamátor skončil, Chalupka si povzdychol:

„Bračekovci, ak kedy náhrobník značiť bude mohylu telesných pozostatkov mojich, to bych si prial, aby stálo v nápise pomníka: ,Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.“

Neborák Blázy s naivnou ochotou poponáhľal sa poznamenať:

„Áno, áno, ich milosť, pán farár, ja budem na tom stáť, aby sa ich vôľa vyplnila.“

Pravda, Blázy neprežil Sama Chalupku.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 55)