V Prahe sa začal Slovanský kongres

2. júna 1848 - v Prahe sa začal Slovanský kongres.

Slovanský zjazd (iné názvy: Slovanský kongres, prvý Slovanský zjazd/kongres) bol zjazd slovanských predstaviteľov v Prahe v dňoch 2. až 12. júna 1848. Snažil sa zjednotiť všetkých Slovanov žijúcich v rakúskej monarchii.

Mal 4 hlavné body:

•     Vytvorenie spolku rakúskych Slovanov,
•     Vzťah k Slovanom mimo Rakúsko,
•     Vzťah k neslovanským národom v rakúskych krajinách,
•     Vzťah rakúskych Slovanov k neslovanským národom mimo Rakúsko (najmä Nemecko).

Počas mája sa schádzali do Prahy delegáti vyslaní všetkými národnými snemami vtedajších národných hnutí. V chorvátsko-srbskej sekcii sa do zoznamu zapísalo 40 ľudí; neskôr počet zástupcov ešte vzrástol. Česko-slovenská sekcia bola najpočetnejšia - zastupovalo ju 237 ľudí (z toho len 20 Slovákov); okrem toho bola prítomná aj poľsko-rusínska sekcia (61 členov). 

Kongres sa začal 2. júna 1848 v Prahe na Žofínskom ostrove. Jeho základnou ideou boli panslavizmus a austroslavizmus. Predsedom kongresu bol František Palacký, ktorý propagoval austroslavizmus ako obranu proti pangermanizmu. Zjazd sprevádzala nejednotnosť jednotlivých národov. Napriek tomu sa zjazd dohodol na Manifeste zjazdu Slovanského k národom Európskym, ktorého hlavnou myšlienkou bolo právo na sebaurčenie národov. Na uskutočnení sa významne podieľal tiež Karel Havlíček Borovský. V čase kongresu došlo k potýčkam medzi radikálnymi študentmi a armádou. Študenti boli tvrdo potlačení.

Vo vzťahu k Slovensku niektorí Česi navrhovali spojenie Česka so Slovenskom do jedného útvaru (v rámci monarchie). Slovenská delegácia však v Žiadostiach Slovákov a Rusínov uhorských, ktoré zjazdu 7. júna predložil J.M.Hurban, obhajovala autonómiu Slovenska v rámci Uhorska s vlastným snemom a vládou. Výzvy Chorvátov a Srbov na radikálny boj proti Maďarom slovenská delegácia odmietala.

Zdroj: wikipedia.org