Valentín Beniak zomrel

6. novembra 1973 v BratislavaVe zomrel Valentín Beniak, slovenský básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu. Narodil sa 19. februára 1894 v Chynoranoch.

Publikovať začal v roku 1922 v časopise Slovenské pohľady. Na jeho tvorbu vplývali napr. Ivan Krasko, Endre Ady či Jiří Wolker. Vo svojich básňach vyjadroval najmä hlboké putá k domovu, k rodnej zemi a jej ľuďom. Preciťoval tragiku ľudských osudov, ale i vlastného života, lásku k človeku a súcit s jeho nešťastím, no taktiež sa s čitateľmi delil o dojmy so stretnutiami so svetom. Vo svojej tvorbe začínal s dielami, ktoré sa radili k symbolizmu a poetizmu (Ozveny krokov, Lunapark a i.) a v zrelej tvorbe sa sústredil na problematiku existenciálnu (napr. Plačúci Amor, Sonety podvečerné). Jeho knihy veršov vyšli v troch zväzkoch Vybraných spisov. Po skončení 2. svetovej vojny sa venoval viac prekladom, a to najmä z anglickej, maďarskej a nemeckej literatúry (William Shakespeare, Johann Wolfgang Goethe, Oscar Wilde, Imre Madách a iní).

Básnické zbierky

• 1928 – Tiahnime ďalej oblaky
• 1931 – Ozveny krokov
• 1933 – Kráľovská reťaz
• 1936 – Lunapark
• 1936 – Poštový holub
• 1938 – Bukvica
• 1939 – Vigília
• 1941 – Žofia
• 1942 – Druhá Vigília
• 1942 – Popolec
• 1942 – Strážcovia a strážkyne Slovenska (spoluautor Martin Benka)
• 1944 – Igric
• 1967 – Hrachor
• 1969 – Plačúci Amor
• 1970 – Sonety podvečerné
• 1971 – Medailóny a medailónky

Zdroj: wikipedia.org