Vavrinec Benedikt z Nedožier sa narodil

10. augusta 1555 sa v Nedožery-Brezanoch (okres Prievidza) narodil Vavrinec Benedikt z Nedožier alebo Vavrinec Benedikt Nedožerský (aj Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus), slovenský humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník. Zomrel 4. júna 1615 v Prahe.

Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, a to nielen ako profesor, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, ale aj ako pedagogický reformátor a autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra, tvorca prvého systému časomernej prozódie a autor kníh o poetike, autor žalmových parafráz celého žaltára a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor učebnice o základoch aritmetiky.

Vavrinec Benedikt Nedoženský bol nielen vynikajúcim pedagógom, ale aj jazykovedcom, filológom a matematikom – bol autorom viacerých pedagogických, jazykovedných a filozofických spisov, o. i. aj prvej systematickej gramatiky českého jazyka Grammaticae Bohemicae..., matematickej učebnice Elementa arithmeticae..., literárnovedných prác i ďalších odborných diel. Bol aj vynikajúcim básnikom a hudobníkom – autorom príležitostnej poézie, parafráz žalmov s prevzatými i čiastočne vytvorenými nápevmi. Vo svojich filozofických, pedagogických, jazykovedných či iných odborných náhľadoch bol ovplyvnený nemeckým humanistickým učencom, reformačným teológom Philipom Melanchthonom a kritickým francúzskym filozofom a humanistom Pierre de la Raméem, ktorí boli aj autormi humanistických gramatík. Upozorňoval na potrebu „zvedečtenia“ výučby reálnymi predmetmi, medzi nimi aj matematikou, ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ vedeckých štúdií.

Literatúra, poetika a hudba

Literárnu činnosť začal Vavrinec Benedikt Nedoženský príležitostnou poéziu. Svoju prvú latinskú príležitostnú báseň (42 hexametrov) zložil na počesť svojich dvanástich priateľov, povýšených 7. októbra 1596 na magistrov. Napísal asi sto formálne vyspelých oslavných, gratulačných a iných básní, ktorými prispel do spisov iných autorov.

Svoju znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmom uplatnil v knihe Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni (1606). Bol prvým slovenským literárnym autorom, ktorý sa rozhodol pre preklad celého žaltára (pred ním prvú ucelenú časť básnicky spracoval Ján Silván). Knihou obohatil osobnú, intímnu duchovnú lyriku o desať českých parafráz Davidových žalmov, ktoré sú pomerne voľné, dobovo aktualizované (podobne ako u J. Silvána). Jeho predhovor v knihe o časomerných prozodických pravidlách predstavuje prvý systém časovej rýmovanej prozódie. Podobné ciele mala kniha Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni (1606). Pri parafrázovaní žalmov Benedikt používal výrazné ľudové prívlastky, dával prednosť ľudovej reči a niekde podľa svojho spôsobu a dobových spoločenských potrieb aktualizoval a dopĺňal základný text. Hoci žil Benedikt v Prahe, nezabúdal na svoje rodné Slovensko, neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením vlastného, slovenského ľudu, prenasledovaného morom, vojnami a tureckým plienením, poukazoval na dobové spoločenské rozpory a nabádal k svornosti.

Pri prvých ôsmich z desiatich (resp. dvanástich) žalmov, Benedikt uvádza štvorhlasové melódie (diskant, alt, tenor a bas), čiastočne prevzaté (zo súborného vydania Buchananových latinských parafráz Dávidových žalmov) a čiastočne samostatne vytvorené. Benedikt prvý vnášal do českej hudby v protiklade k polyfónii novú hudobnú formu, ktorá bola základom tvorby homofónnej a vytvoril novú cestu v českej vokálnej tvorbe v duchu humanistických zásad.

Benedikt bol aj autorom štvordielneho diela Poetica (Poetika), v ktorom sa zaoberal prozodickými vlastnosťami českého básnictva.

Rukopis Benediktovej prozódie, ktorý tlačou mala vydať po jeho smrti Karlova univerzita, ani jeho štyri knihy Poetiky a pravdepodobne celý žaltár (sám uvádzal, že má preložených vyše sto žalmov) sa, žiaľ, nezachovali. Celé dielo, prichystané už do tlače, zahynulo pri plienení Prahy roku 1620. Jan Amos Komenský, želejúc za ním, chcel ho nahradiť vlastnými prekladmi, dokonalosť Benediktiho verša však nedosiahol, ako i vôbec časomerný verš Benediktiho ostal dlho neprevýšený. Benedikt sa uvedomele zaradil do svetovej prekladovej i parafrázovanej žalmistiky. Vzhľadom na metrickú a prozodickú stránku je jeho výtvor najlepší i v porovnaní so 17. a 18. storočím, možno ho smelo nazvať vzorným, a znamená vrchol českej časomernej prozódie.

Jazykoveda

Po dlhej prípravnej práci Vavrinec Benedikt Nedožerský napísal a vydal prvú systematickú gramatiku českého jazyka Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Na jej príprave a vydaní pracoval plných deväť rokov. Jeho práca je najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer na dve storočia. V tomto zmysle ju hodnotili aj všetci významní českí lingvisti, z nich napr. Josef Dobrovský či Jozef Jungmann, ako aj slovenský jazykovedec Martin Hattala.

Benedikt svoju gramatiku venoval českej a slovenskej mládeži. V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. Svoju publikáciu venuje ctihodným správcom cirkevným, obecným pisárom, ale aj poctivej a dobre vzdelanej mládeži českej, moravskej a slovenskej a iných národov, dbajúc o český jazyk. V príhovore vyčíta svojim rodákom Slovákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka. V diele vychádza zo živého hovorového a z kultivovaného cirkevného jazyka. Všíma si rozdiely medzi spisovným a ľudovým jazykom a medzi českými, slovenskými a moravskými nárečiami. V prvej knihe sa zaoberal tvaroslovím a čiastočne hláskoslovím a v druhej knihe skladbou. V štyridsiatich ôsmich krátkych kapitolách dvojdielnej gramatiky napísanej podľa latinských, nemeckých a francúzskych vzorov rozviedol latinské pravidlá, po ktorých nasledujú české príklady, vysvetlenie a poznatky.

Pri hodnotení Benediktovej gramatiky treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho humanistické vlastenectvo a význam pri normovaní českého spisovného jazyka a upevňovaní českého povedomia, ako aj jeho jedinečný prejav starostlivosti o pestovanie a kultivovanie vlastného, slovenského jazyka, čím sa stáva prvým výrazným podnecovateľom formovania spisovnej slovenčiny.

Pedagogická veda

Význačným dokladom reformnej pedagogickej aktivity Vavrinca Benedikta Nedožerského je jeho rozsiahla latinská básnická skladba Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy (1607, Penitioris scholae structura), ktorá je napísaná „vo forme 370 dokonalých hexametrov didaktického rázu podľa spôsobu Horatiovho“. Aj keď je jeho práca napísaná vo veršoch, ide o odborné dielo, ktoré obsahuje nový nepomerne zlepšený vyučovací poriadok (učebné osnovy) partikulárnej školy, rozbor príčin neúspechu pri vyučovaní a návrhy niektorých opráv. Predstavuje tak progresívne návrhy na reformu školskej výučby. Navrhované učebné osnovy sa riadia požiadavkami vývinovej psychológie, v ktorých sa zdôrazňovala potreba uplatniť vo výučbe princíp názornosti a systematickosti, nevyhnutnosť spájať teóriu s praxou, ako aj potreba vyučovania v materinskom jazyku. Nápravný plán a Vnútornú školskú sústavu Benedikt predniesol na slávnosti otvorenia partikulárnej školy u sv. Egídia v Prahe. V tomto príhovore predniesol zásadný reformný návrh na vyučovanie v mestských školách, aby sa jednak pozdvihla úroveň škôl, jednak aby sa zabezpečila rovnaká príprava žiakov na univerzitu. Vychádza z päťtriednej mestskej školy, no navrhuje ju rozšíriť o šiestu triedu, aby sa učebný plán mohol rozšíriť o nové učebné predmety, aby si žiaci mohli lepšie osvojiť učivo. Náboženstvo ponecháva, ale navrhuje presunúť ho na nedele a sviatky, odporúča obmedziť spev žiakov v kostoloch a takmer každodenné pohrebné sprievody. Vyučovanie v 1. – 3. triede sa sústreďuje na gramatické učivo, v 4. a 5. triede venuje pozornosť rétorike, logike a dialektike. V šiestej triede, ktorú navrhuje doplniť, by sa vyučovala najmä matematika, prírodné vedy, astronómia a etika. Veľkú pozornosť venoval vyučovaniu latinčiny a pri jej vyučovaní využíva aj materinský jazyk. Najväčšou prednosťou jeho vyučovacieho poriadku je sústavné zdôrazňovanie potreby vyučovať v materinskom jazyku vo všetkých piatich triedach partikulárnej školy. V básnickej skladbe Štruktúra nižšej školy Benedik podal mnohé novátorské návrhy s dôrazom na materinský jazyk a objavovanie prírodných vied. V jeho úsilach sa najlepšie ukazoval jeho humanizmus, vďaka čomu sa stal pedagogickou autoritou ešte pred Komenským.

Reformám sa Benedikt venuje aj v latinskom pedagogickoreformačnom spise Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, 1612). V ňom vykladá a odôvodňuje svoje návrhy na nápravu a povznesenie univerzitného života, ktorými sú: 1. aby zo súkromných škôl schopní poslucháči boli pripustení na prednášky univerzitných profesorov, 2. aby sa presne a určite ustanovil poriadok a doba prednášok, 3. aby profesori boli pozbavení hmotných starostí o existenciu, 4. aby sa učiteľské miesta udeľovali len poslucháčom usilovným a riadne sa podrobujúcim skúškam. Okrem iného v tomto spise s ľútosťou konštatuje, že v tejto veci najviac prekáža nedostatok hmotných prostriedkov – chudoba.

Z reforiem Benedikta ako nového dekana treba uviesť predovšetkým myšlienku, ktorú vyslovil počas rektorskej voľby 17. októbra 1612 vo svojej slávnostnej reči, aby sa obyčaj o štyroch národoch na univerzite uviedla do života pri voľbe rektorových konsiliárov (radcov) tak, aby traja boli Česi a jeden cudzí. V uvedenej reči podľa jeho argumentácie obnovenie tohoto starobylého privilégia bude znamenať zároveň rozkvet univerzity a pri väčšom počte poslucháčov sa zlepší aj postavenie Čechov, pretože budú mať proti cudzím hlasom prevahu. V marci 1612 taktiež presadil, aby bol volený notár a kvestor univerzitných majetkov.

Benedikt napísal i matematickú učebnicu Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae, 1612). V práci vyčleňuje dve základné aritmetické disciplíny: jednoduchú a porovnávaciu a podľa nich určuje aj rozdelenie svojho spisu na dve knihy; z nich prvá (aritmetika jednoduchá) obsahuje štyri základné počtové úkony a zlomky, druhá zasa (aritmetika porovnávacia) vysvetľuje pomery medzi číslami. Benedikt bol prvým naším matematikom, ktorý svoju aritmetiku začal stavať na exaktnom podklade pre vedecké štúdium, pretože všetky ostatné publikácie tohto druhu boli len praktickými príručkami pre kupcov, remeselníkov a pod.

Benedikt bol aj dobrým znalcom rečníctva. V roku 1605 mal akademickú dišputu O rečníctve a rečníkovi, od ktorého vyžadoval filozofické vzdelanie.

Vďaka svojmu dielu a učeniu sa Vavrinec Benedikt Nedožerský zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho humanizmu a renesancie.

Zdroj: wikipedia.org