Viera Handzová zomrela
15. júna 1997 v Bratislave zomrela Viera Handzová (vydatá Viera Miháliková), slovenská spisovateľka, publicistka a prekladateľka; dcéra spisovateľa Ctibora Jána Handzu a prvá manželka spisovateľa Vojtecha Mihálika. Narodila sa 3. decembra 1931 v Kokave nad Rimavicou.
Narodila sa v rodine evanjelického farára, vzdelanie získavala v Ľubietovej, v Banskej Bystrici a v Bratislave, kde študovala na filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor ruština - slovenčina. Od roku 1953 pracovala ako redaktorka v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry, v rokoch 1956 - 1969 pracovala ako prekladateľka a profesionálna spisovateľka. V rokoch 1969 - 1970 sa vrátila k redaktorskej práci, tentoraz však vo vydavateľstve Obzor, v rokoch 1970 - 1973 bola redaktorkou časopisu Nové slovo, v rokoch 1974 - 1981 bola vedúcou redaktorkou vydavateľstva Smena. Po roku 1981 sa venovala profesionálne vlastnej tvorbe.
Vo svojich dielach sa venovala téme Slovenského národného povstania, generačných vzťahov a problémov, ľudských osudov, rodinných a spoločenských problémov, problematike žien, morálky, názorov na svet, vojne a mnohým iným. Písala poviedky, romány, ale i cestopis, v ktorých často dominujú jej osobné zážitky a autobiografické prvky. Okrem vlastnej tvorby sa venovala i prekladaniu z ruštiny a češtiny.
Do literárneho života vstúpila zbierkou siedmich poviedok Madlenka (1957, 1984). Jej druhá kniha, románová novela Človečina (1960) tematicky čerpá z vysokoškolského prostredia. Súčasne vydala cestopisnú reportáž z cesty po Gruzínsku Číše gruzínskeho (1960), ktorá vyšla v češtine. V experimentálne komponovanom románe Zrieknite sa prvej lásky (1965) konfrontovala šesť životných príbehov súčasných ľudí. Beletrizovanou literatúrou faktu je kniha Zdravas Marta (1966), v ktorej sa zaoberá poslaním ženy-matky v súčasnej spoločnosti. Túto problematiku otvorila aj v románe Lebo sme vedeli, čo činíme (1969). Epickým východiskom románu Chvíle dvoch slnovratov je stretnutie predstaviteľov viacerých generácií na miestach bojov pri 30. výročí SNP. Zreteľne autobiografickou knihou je román pre mládež Dávno sa tmy nebojím (1977). V románovej skladbe Kamaráti do zlého počasia (1978) podala obraz zrelej ženy na epickom pozadí maturitného stretnutia po dvadsiatich piatich rokoch. Kultúrno-historickým dokumentom o spôsobe života predchádzajúcich generácií je memoárová kniha Pamäť pamäti (1985), v ktorej prerozprávala spomienky svojho starého otca Jána Výrostka. Pre najmladších čitateľov napísala knihu Kdeže ste mi, vtáčatká (1987). Dielo má nielen poznávací prírodopisný rozmer, ale lyrickým rozprávaním prerastá do metaforického symbolu nostalgickej krásy života.
Výraznou súčasťou tvorivých činností Viery Handzovej bola aj prekladateľská tvorba z ruštiny.
Zdroj: wikipedia.org
www.books.sk