Vilkovi Šulekovi podobný bol priateľ jeho Karol Holuby

Vilkovi Šulekovi podobný bol priateľ jeho Karol Holuby, ktorý tiež neohrozene sa choval pred sudcami. Ked mu výrok smrti oznámili, a už sa mal na popravište uberať, ešte si sám obšíval kabát, s opovržením a ironiou hovoriac: „Škoda by bolo maďarskému katovi nechať nový burnus!“ Pred odchodom sa spytoval, ako umieral Šulek. Dozvediac sa, že sa hrdinsky držal, bol celý preč od radosti, hovoriac: „To je dobre! Nech vedia Maďari, že ani len jednotlivcov je nie v stave zlomiť ich tyranstvo!“ Na popravište veselo stúpal a plačúcim okolo seba ženám povedal: „Čo plačete? To je moja svadba. Ja s radosťou letím do náručia nevesty mojej!“ Na otázku kňaza, ktorá je jeho posledná žiadosť, odvetil: „Žiadna druhá, len tá, aby som bol vedľa Šuleka pochovaný!“ Pod šibenicou nedal katovi k sebe pristúpiť, ale si sám kabát vyzliekol, i ručník s krku si sám sňal. Ostatné jeho slová boly: „Vedľa Šuleka ma pochovajte!“

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 110-111)