Vítězslav Nezval sa narodil

26. mája 1900 sa v Biskoupkach narodil Vítězslav Nezval, český básnik, spisovateľ, prekladateľ, spoluzakladateľ poetizmu, vedúca osobnosť českého surrealizmu, národný umelec v roku 1953 a držiteľ zlatej medaily Svetovej rady mieru.Zomrel 6. apríla 1958 v Prahe.

Prvotiny

•      Jar, Jaro
•     Melancholickí upíri, Melancholičtí upíři
•     Most – napísaný pod vplyvom proletárskej poézie. Odráža sa tu doba jeho stredoškolských štúdií. Spomína na domov, ale zároveň sa zaoberá novými citovými skúsenosťami.
•     Večerná, Večerní
•     Jarná selanka, Jarní selanka
•     Letnice

Poetizmus

•      Pantomima – 1924, jeho prvá poetistická zbierka

        Abeceda

        Podivuhodný kúzelník, 1922

        Papagáj na motocykli, Papoušek na motocyklu - programový text poetizmu

•     Básne na pohľadnice, Básně na pohlednice – 1926
•     Nápisy na hroby – 1926, drobná poetistická próza
•     Dobrodružstvá noci a vejáre, Dobrodružství noci a vějíře – 1927
•     Hra v kocky, Hra v kostky – 1928
•     Básne noci – 1930 - súbor, v ktorom je zaradený Edison a ďalšie texty (Podivuhodný kouzelník, Akrobat..)
•         Podivuhodný kúzelník – jedno z diel , ktoré výrazne ovplyvnilo poetizmus. Možno povedať, že Nezval dal spolu s Jaroslavom Seifertom poetizmu podobu. Táto báseň sa stala symbolom poetizmu. Kúzelník prichádza predovšetkým preto, aby naučil ľudí radovať sa zo života.
•         Akrobat – 1927 - Báseň je zlomom v Nezvalovej tvorbe, silne ovplyvnená geniálnym prekladom Apollinairovho Pásma od Karla Čapka. Patrí do druhej fázy poetizmu a predstavuje paralelu akrobata, ktorý symbolizuje poetistickú poéziu a krízu v Nezvalovej tvorbe. Na konci tretieho spevu je autor rozhodnutý opustiť poetistickú poéziu: „na shledanou město akrobatů“, ale nie je pripravený vojsť do nového mesta. Prvý a tretí spev tvorí rám celej básne. Sú monotematické, písané v ER-forme, v minulom čase. Môžeme v nich nájsť jednotnú konštrukciu času (báseň začína skoro ráno a končí neskoro večer) a miesta (dej sa odohráva v meste, zrejme v centre a končí sa odchodom z mesta). Druhý spev je úplne odlišne zostavený a je komponovaný na princípe pásma. Lyrický subjekt čitateľa doprevádza obrazy zo svojho života. Je použitý prítomný čas. Jednotlivé obrazy sú asociatívne spojené. Charakteristická je polytematickosť a prvky autobiografie. V treťom speve dochádza k syntéze básnika a akrobata. Poetistický optimizmus je nahradený autorovou skepsou o vlastnom zmysle poézie a už sú viditeľné náznaky budúcej surrealistickej tvorby.
•         Edison – Zamýšľa sa nad tým, čo zostane po človeku po jeho smrti a dochádza k záveru, že je to jeho dielo. Vynálezcu Edisona si vzal za vzor preto, že toho mnoho dokázal. Je to akási oslava práce. Edisonova postava je zosobnenie kladných rysov, ktoré dávajú životu potrebné impulzy. Proti tomuto svetu je protikladom svet hazardných hráčov, ktorí sú nositelia vlastností ako je špekulácie a ďalších negatív, ktoré vedú k životnej prázdnote. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v refréne, kde sú najvýraznejšie:

        „Bylo tu však něco krásného co drtí

        odvaha a radost z života i smrti“

        Druhý refrén (pre hráča), mal túto podobu:

        „Bylo tu však něco těžkého co drtí

        smutek, stesk a úzkost z života i smrti“

    Signál času

    Raňajky v tráve, Snídaně v trávě – 1931

    Ján v smútku, Jan ve smutku – 1931

    Kvety zla, Květy zla

Ďalej nadviazal na Edisonovskú tvorbu, ale viac sa priklonil k vyjadrovaniu sa k aktuálnym problémom (nezamestnanosť, hospodárska kríza). Tieto zbierky sú dôkazom, že aj poetizmus je schopný vyjadrovať sa k závažným problémom.

•     Päť prstov, Pět prstů
•     Sklenený havelok, Skleněný havelok – 1932, svojou tvorbou už čiastočně zasahuje do surrealizmu
•     Spiatočný lístok, Zpáteční lístek – 1933
•     Zbohom a ručníček, začiatok surrealizmu v Nezvalovej tvorbe, 1934, Sbohem a šáteček - počátky surrealismu – 1934

Surrealizmus

•      Žena v množnom čísle, Žena v množném čísle – 1936
•     Absolútny hrobár, Absolutní hrobař – 1937
•     Praha s prstami dažďa, Praha s prsty deště

V tom istom období ako surrealistické diela anonymne vydal dielo, ktoré nemalo surrealistické prvky a možno povedať, že stojí mimo Nezvalovu tvorbu.

•     52 trpkých balád večného študenta Roberta Davida, 1936, 52 hořkých balad věčného studenta Roberta Davida (1936) – napodobuje v nich Françoisa Villona. V týchto baladách sa obracia priamo ku čitateľovi – na konci je tzv. poslanie. Túto zbierku vydal, pretože mu surrealizmus neumožňoval vyjadriť sa k aktuálnym problémom. Balady majú silný sociálny náboj, Nezval vyjadruje svoju vieru vo svetovú revolúciu. Táto zbierka mala veľký ohlas, preto vydal v rokoch 1937–1938 ďalšie zbierky ale tie už neboli tak kvalitné a nemali taký úspech.
•     100 sonetov zachránkyni večného študenta Roberta Davida
•     70 básní z podsvetia na rozlúčku s tieňom večného študenta Roberta Davida

Okolo roku 1937 opustil V. Nezval myšlienky surrealizmu a posunul sa k poézii nadosobných hodnôt, toto bola samozrejme všeobecná tendencia.

•     Matka Nádej, Matka Naděje – (1938), prelínajú sa dve témy – obava o osud ťažko chorej matky a osud národa ohrozeného fašizmom. Autor tvrdí, že ani jednému sa človek nesmie poddať. Nádej je pre človeka len na zemi a záleží len na jeho diele.
•     Päť minút za mestom, 1939, kde vyjadril svoje postoje a svoje puto ku vlasti, je to prírodná lyrika. Tiež vyjadruje odpor k okupantom. Jeho ďalšia tvorba je veľmi jednostranná, ovplyvnená dobou a snahou zavďačiť sa komunistickej vláde.

Zdroj: wikipedia.org