Vojtech Mihálik zomrel
3. novembra 2001 v Bratislave zomrel Vojtech Mihálik, slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik. Narodil sa 30. marca 1926 v Dolná Strede.
Narodil sa v robotníckej rodine v Dolnej Strede a vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina – filozofia. Po ukončení vzdelávania pracoval ako redaktor; v rokoch 1949 – 1950 vo vydavateľstve Kniha a v rokoch 1950 – 1951 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ; v rokoch 1952 – 1954 vo vojenskom časopise Československý voják, kde pôsobil počas základnej vojenskej služby. V rokoch 1954 – 1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1965 – 1967 bol prvým tajomníkom a predsedom tohto zväzu. V rokoch 1960 – 1964 sa vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor, v rokoch 1968 – 1969 sa venoval výhradne literárnej činnosti, v rokoch 1971 – 1973 pracoval ako odborný poradca pri predsedníctve vlády, v rokoch 1974 – 1977 sa opäť pokúsil venovať výhradne svojej literárnej tvorbe a v rokoch 1977 – 1985, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Okrem týchto zamestnaní sa angažoval i politicky. V rokoch 1964 – 1981 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1969 – 1971 poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1966 – 1981 bol členom ÚV KSS. Dlhé roky sa v Novom slove mladých, prílohe Nového slova, venoval mladým adeptom poézie, z ktorých mnohí neskôr publikovali básnické zbierky v knižnej podobe. Mihálik bránil v publikovaní mnohým básnikom (vtedy) mladšej a strednej generácie, napr. I. Štrpkovi, Š. Moravčíkovi, M. Richterovi, J. Švantnerovi, ktorí vďaka jeho politickým zásahom boli sčasti alebo úplne vylúčení z literárneho života najmä 70. rokov minulého storočia (niektorí až do konca 80. rokov).
Písať básne začal vo svojich štrnástich rokoch, keď bol žiakom trnavského gymnázia a svoje diela uverejňoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval komunistickú diktatúru a pranieroval demokratické sily. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien – vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry.
Poézia
- 1947 – Anjeli
- 1950 – Plebejská košeľa
- 1952 – Spievajúce srdce
- 1953 – Ozbrojená láska
- 1955 – Neumriem na slame
- 1960 – Archimedove kruhy
- 1963 – Vzbúrený Jób
- 1963 – Tŕpky
- 1964 – Appassionata
- 1965 – Útek za Orfeom
- 1966 – Sonety pre tvoju samotu
- 1968 – Rekviem, báseň
- 1969 – Čierna jeseň
- 1975 – Trinásta komnata
- 1978 – Posledná prvá láska
- 1981 – Erotikon
- 1983 – Účasť
- 1985 – Básne a vyznania
- 1986 – Slnečný čas
- 1987 – Nárek
- 1989 – Impertinencie a iné smútky
- 1989 – Pakľúčová dierka
- 1990 – Velebný pán z Maduníc
- 1992 – C. k. musicus Mozart
- 1996 – Rodisko
- 1998 – Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis
Preklady
- 1955 – Julian Tuwim: V čase kvetov
- 1964 – Publius Ovidius Naso: Lieky proti láske
- 1965 – Sofokles: Vládca Oidipus
- 1965 – Lawrence Ferlinghetti: Smutná nahá jazdkyňa (Ján Vilikovský)
- 1970 – Aristofanes: Lysistrata
- 1970 / 1972 – Publius Ovidius Naso: Umenie milovať I – III
- 1974 – Sofokles: Vládca Oidipus
- 1976 – Julian Tuwim: Vzdialený tiger
- 1980 – Molière: Škola žien, Učené ženy, Tartuffe, Mizantrop
- 1980 – Sapfó: Piesne
- 1981 – Fráňa Šrámek: Raport
- 1982 – Petr Bezruč: Sliezske piesne
- 1986 – Euripides: Médea
- 1989 – Jiří Wolker: Básnické dielo
- 1996 – Aischylos: Oresteia. Prikovaný Prometeus
- 1979 – Preklady, výber z prekladov
Zdroj: wikipedia.org
https://www.books.sk