Vuk Stefanović Karadžić zomrel

07.02.2013 05:57

7. februára 1864 vo Viedni zomrel Vuk Stefanović Karadžić, významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby. Je tiež reformátorom srbského jazyka. Narodil sa 7. novembra 1787 v Tršić v Srbsku.

Narodil sa v dedine Tršić pri Loznici v Srbsku. Meno Vuk, znamená po srbsky vlk, tento prívlastok získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na tuberkulózu. Čítať a písať sa naučil od svojho rodáka Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v kláštore Tronoša, neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako samouk. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti Turkom a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do Viedne, kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňažnej pomoci a žil v chudobe. Umrel v roku 1864 vo Viedni.

Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš ako hovoríš a čítaj ako je napísané).

 

Ľudové spevy: Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako Dobšinský u nás, alebo Afanasjev v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko dielov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi Jacob Grimm, prekladali ich najväčší súdobí básnici: Goethe, Puškin, Mickiewicz a písali o nich mnohí iní európsky učenci, okrem iných aj Ľudovít Štúr. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo Srbska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Dalmácie a Čiernej Hory.

 

Hlavné diela

  •     "Početni udžbenik srpskog jezika" (1814),
  •     "Rječnik srpskog jezika" (1818 1852),
  •     "Novi zavjet (Preklad na srbský jazyk" 1847),
  •     "Srpske narodne priče" (1821 1853 1870),
  •     "Srpsko epsko pjesništvo" (1845) a iné.

Zdroj: wikipedia.org

Späť