Vývoj športu na území Slovenska - III.časť (1974 - 2010)

Aj telesná výchova na vysokých školách prešla výraznými zmenami. Vysokoškoláci mali možnosť pestovať vybraný šport v rámci povinnej telesnej výchovy a to od r. 1974, čo prispelo k zvýšeniu masovosti a aj kvality výkonnostného športu. Od r. 1969 vysokoškolský šport bol riadený organizáciou Slovenský vysokoškolský šport, ktorý bol členom Československého zväzu vysokoškolského športu. Prvým predsedom od r. 1969 - 1971 bol telovýchovný pedagóg, funkcionár Michal Jarábek, ktorého na ďalšie dva roky vystriedal Miroslav Tomaščin. Najdlhšie na čele univerzitného športu doteraz stál telovýchovný pedagóg a funkcionár Juraj Šamudovský /1935 – 2005/ a to v r. 1973 – 1990 a ďalej v r. 1990 – 1997, ale už pod hlavičkou: prezident Slovenskej asociácie akademického športu. Pre lepšie organizačné zabezpečenie a lepšiu činnosť v telovýchovnom hnutí sa vytvorila v rámci ČSZTV Česká organizácia ČSZTV a Slovenská organizácia ČSZTV. 

 

Juraj Šamudovský

 

Slovenskí športovci na OH 1976 v Montreale dosiahli výrazné úspechy. Už samotná početná účasť – 27 športovcov potvrdila stúpajúcu výkonnostnú tendenciu vo vrcholovom slovenskom športe. Na týchto OH najväčší úspech dosiahol cyklista Anton Tkáč, ktorý v šprinte na dráhe na 1 km získal zlatú medailu! Ďalšie vynikajúce umiestnenie dosiahli: výškarka Mária Faithová – 4. miesto /189 cm/, vzpierač Ján Nagy – 4. miesto, basketbalistky Božena Miklošovičová, Iveta Polláková, Ľudmila Chmelíková a Ľudmila Králiková, ktoré obsadili 4. miesto, gymnastka Ingrid Holkovičová s družstvom 5. miesto atď.

 Anton Tkáč

Mária Mračnová - Faithová

 

Na ZOH 1976 v Innsbrucku sa zúčastnilo 6 slovenských športovcov, z ktorých najlepšie umiestnenia dosiahli: lyžiarky Anna Pasiarová a Gabriela Sekajová ako členky štafety 4 x 5 km – 6. miesto.
V našich najpopulárnejších športoch v ľadovom hokeji a vo futbale slovenskí športovci dosahovali veľmi dobré výsledky. Veď na hokejových majstrovstvách sveta a Európy v r. 1976 v Katoviciach a v r. 1977 vo Viedni sa majstrami sveta a Európy stali i Slováci: V. Dzurilla, P. a M. Šťastní a jedným z reprezentačných trénerov bol J. Starší. V r. 1977 v hokejových reprezentačných družstvách ČSSR bolo 31 hráčov. Futbalisti zo Slovenska tvorili základňu zostavu mužstva ČSSR, ktoré na ME 1976 v Belehrade získalo titul majstrov Európy. Boli to títo futbalisti: Anton Ondruš – kapitán, Koloman Gogh, Jozef Čapkovič, Ján Pivarník, Ladislav Jurkemík, Karol Dobiáš, Jozef Móder, Marián Masný, Ján Švehlík a jedným z dvojice trénerov bol aj Jozef Vengloš. V r. 1977 vo futbale bolo zaregistrovaných 2000 oddielov s 120 000 členmi, v ktorých pôsobilo vyše 4800 trénerov vo všetkých kategóriách.

V r. 1979 vynikajúci výsledok dosiahli hokejisti Slovana Bratislava, kedy sa stali majstrami ČSSR pod vedením trénera Ladislava Horského.
    I v ďalšom období sa veľká pozornosť sústreďovala na rozvoj telesnej výchovy a športu v ČSSR. Na 5. zjazde ČSZTV v r. 1978 sa vytýčili úlohy pre telovýchovné hnutie, ktoré mali zabezpečiť vyššiu kvalitu telovýchovnej činnosti.
Na Slovensku počet telovýchovných jednot rástol a v r. 1978 bolo 2719 s 486 43 členmi, z toho bolo 6 927 športových oddielov s 376 723 členmi.
    Slovenskí športovci sa svedomito pripravovali na nadchádzajúce súťaže na OH 1980 v Moskve. Žial, týchto vrcholných súťaží sa nezúčastnili športovci z 37 krajín v dôsledku bojkotu /protest proti vstupu sovietských vojsk do Afganistanu/ týchto Hier na odporúčanie najvyšších predstaviteľov USA. Znamenalo to samozrejme ochudobnenie súťaží. Zo Slovenska na týchto OH sa zúčastnila najpočetnejšia výprava, keď sa ich zúčastnilo až 49 súťažiacich športovcov. Získali 9 medailí. Najväčší úspech dosiahli futbalisti: Stanislav Seman a František Kunzo, ktorí v družstve ČSSR získali zlaté medaily; striebornú medailu vybojoval diskár Imrich Bugár; ďalšie strieborné medaily si odniesli pozemné hokejistky – Iveta Šranková, Alena Kyselicová a Viera Pohanyiová; bronzové medaily vydobili zápasníci: Dan Karabín , Július Strnisko a boxer Ján Franek.
    Na ZOH 1980 v Lake Placid sa zúčastnilo 7 slovenských športovcov a tu najlepšie umiestnenie dosiahla lyžiarka Gabriela Sekajová, ktorá v štafete 4 x 5 km získala 4. miesto; hokejisti súrodenci Anton, Marián, Peter Šťastný a Vincent Lukáč obsadili 5. miesto.
    V roku 1981 Slovensko dosiahlo významný úspech na medzinárodnom športovom poli, kedy za člena Medzinárodného olympijského výboru – MOV bol zvolený rodák z Nového Mesta nad Váhom prof. Vladimír Černušák. Tento významný funkcionár bol riadnym členom MOV do r. 2001 a od tohto roku je stále čestným členom tejto významnej medzinárodnej organizácie.

Vladimír Černušák pri sľube za člena MOV na 84.zasadnutí MOV , Baden - Baden ,1981

 

Na XXIII. OH 1984 v Los Angeles sa naši športovci nezúčastnili a to z politických dôvodov. Mnohí slovenskí športovci súťažili len na “náhradných OH “, pomenovaných Družba, ktoré sa konali v bývalom Sovietskom zväze.

Na ZOH 1984 v Sarajeve sa zúčastnilo 12 slovenských športovcov. Najväčší úspech tu dosiahli hokejisti: Igor Liba, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Dárius Rusnák, ktorí získali strieborné medaily; striebornú medailu získala aj lyžiarka Gabriela Sekajová – Svobodová a to ako členka štafety na 4 x 5 km; krasokorčuliar Jozef Sabovčík získal cenný bronz.

 

Jozef Sabovčík

  

 V r. 1985 v Prahe hokejisti ČSSR na MS a ME získali titul majstra sveta a v družstve boli títo slovenskí hráči: Vincent Lukáč, Dárius Rusnák, Igor Liba a Dušan Pašek.

Na OH 1988 v Soule sa zúčastnilo 47 športovcov zo Slovenska. Od OH 1904 v St. Louise sa nikdy dovtedy nestalo, aby slovenskí športovci získali 2 zlaté medaily. Tieto najcennejšie medaily získali: chodec Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 km a tenista Miroslav Mečír vo dvojhre a k tejto medaile ešte pridal bronzovú vo štvorhre! Vynikajúci výkon podal zápasník Jozef Lohyňa, ktorý získal bronzovú medailu. Cenné 5. miesto obsadili i hádzanárky a družstvo tvorili tieto Slovenky: Z. Budayová, A. Damitsová, M. Ďurišinová, A. Hradská, J. Kolečániová, B. Mazgutová, M. Pošová, G. Sabadošová, J. Stašová, I. Tomašovičová, a D. Trandžíková. Jedným z dvojice trénerov hádzanáriek bol Bratislavčan Zdeno Jašek. Po prvý krát zo Slovenska štartovala na OH stolná tenistka R. Kasalová a vo štvorhre získala cenné 5. miesto.
    Na ZOH 1988 v Calgary štartovalo 13 slovenských športovcov, no zvlášť výrazné úspechy tu nedosiahli až na 6. miesto hokejistov: M. Boźík, I. Liba, O. Hašcák, D. Pašek a lyžiarku L. Medzihradskú v alpskej kombinácii.

                                 Jozef Pribilinec                                  Miloš Mečíř

    

 

Po 17. novembri 1989 nastali v bývalej ČSSR a neskôr ČSFR významné spoločenské zmeny, ktoré samozrejme, že sa týkali aj telovýchovného hnutia.
   Už v marci 1990 vznikla nová spolková organizácia Slovenské združenie telesnej kultúry /SZTK/, ktorá sa zaoberá telovýchovou a športom na Slovensku. Toto združenie vzniklo ako nástupnícka organizácia po bývalom ČSZTV. Postupom času, po určitých zmenách od r. 1997 riadnými členmi Slovenského združenia telesnej kultúry sú subjekty: Asociácia športových zväzov SR, Asociácia telovýchovných jednot a klubov SR, Asociácia športu pre všetkých a Slovenský futbalový zväz. Prvým predsedom SZTK v r. 1990 – 1993 bol Štefan Gašparík.
   V radoch SZTK je združených v 61 zväzoch viac ako 400 000 členov. Z ich radov pochádzajú naši najúspešnejší reprezentanti, ktori dosiahli a dosahujú pozoruhodné výsledky na vrcholných medzinárodných podujatiach ako sú OH, MS ME a i.

Na ZOH 1994 v Lillehammeri Slovensko prvý raz štartovalo samostatne na zimnej olympiáde. V bilancii spomedzi 65 výprav Slovensko skončilo na 27. mieste. Prvý olympijský bod získala za 6. miesto biatlonistka Martina Jašicová a neskôr aj hokejisti.

Na LOH 1996 v Atlante po prvý raz vystúpovalo 71 športovcov zo Slovenskej republiky. V bilancii 197 zúčastnených krajín obsadilo Slovensko 43. miesto. Prvú medailu – bronzovú v histórii samostatnej Slovenskej republiky 25. júla 1996 získal strelec Jozef Gönci.

 

Jozef Gönci

Prvú zlatú medailu v novej histórii samostatnej Slovenskej republiky získal vodný slalomár rodák z Liptovského Mikuláša Michal Martikán a to na OH 1996 v Atlante 27. júla 1996. 

 Michal Martikán

 

Prvú medailu – striebornú zo ZOH 2006 v Turíne získal snoubordista rodák zo Žiliny Radoslav Židek. 

Radoslav Židek

  

Významným medzníkom pri rozvoji olympíjskeho hnutia na Slovensku bolo ustanovenie Slovenského olympijského výboru /SOV/ a to 19.decembra 1992. Prvým predsedom sa stal Vladimír Černušák. Medzinárodný olympijský výbor 24. septembra 1993 uznal SOV a prijal Slovensko za riadneho člena.K založeniu SOV veľkou mierou prispela Olympijská spoločnosť Slovenska /OSS/, založená 6. apríla 1990, ktorá ako autonómna zložka Československého olympijského hnutia vyvíjala olympijské aktivity na Slovensku až do januára 1995, keď sa zlúčila s SOV.
Predsedníčkou OSS sa stala Mária Mračnová – Faithová.

 

Martina Moravcová

 
    V roku 1997 Národná rada Slovenskej republiky prijala nový zákon o telesnej kultúre, ktorý vytvára predpoklady pre zlepšenie financoania v oblasti telesnej výchovy a športu. I napriek značným tažkostiam objektívneho I subjektívneho razu v telovýchovnom hnutí a vo vrcholovom športe môžeme konštatovať,že naši športovci úspešne reprezentujú Slovenskú republiku na mnohých významných medzinárodných podujatiach.Medzi nich patrili a patria: kanoista Slavomír Kňazovický, atlét Igor Kováč, kulturisti Jaroslav Horváth, Igor Kočiš, motorista Jaroslav Katriňák,fitnesky Zora Czoborová, Gabriela Mlsnová, vodní zjazdári na divokej vode Vladimír Vala a Jaroslav Slučik, vodní slalomári bratia Pavol a Peter Hochschornerovci, vodná slalomárka Elena Kaliská, strelec Jozef Gönci, hokejisti, ktorí sa prebojovali z C – kategórie na MS aź medzi svetovú elitu a v roku 2002 sa stali majstri sveta: M.Šatan,P.Bondra,Ž.Pálffy,J.Lašák,J.Bača,Ľ.Višňovský a i., plavkyňa Martina Moravcová, rychlostní kanoisti v K 4 – M.a R. Riszdorferovci, E. Vlček a J. Bača , J.Tarr ,streľba Z.Štefečeková, D.a L.Bartekové , A.Stranovská , cyklistika  P.Velits a i.

 

Elena Kaliská

 

Na OH v Pekingu 2008 výprava Slovenska bola najúspešnejšia v histórii.Naši športovci získali 3 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzovú medailu a v rebríčku 204 zúčastnených krajín obsadili 25. miesto.

 

K4 - R.Riszdorfer ,M. Riszdorfer,E. Vlček,J. Tarr
 

 

Peter a Pavol Hochschornerovci

 

Slovenskí futbalisti dosiahli historický úspech ,keď sa 14.10.2009  prebojovali na MS 2010 v Južnej Afrike. Víťazné družstvo slovenských futbalistov nastúpilo v poslednom kvalifikačnom stretnutí s Poľskom ( 0:1) v tomto zložení:J. Mucha ml. - Pekarík, Zd. Štrba, Saláta, M. Petráš - Kopúnek - Weiss ml. (68. J. Novák), J. Kozák (86. Karhan), Hamšík - Šesták (76. Švento), Jendrišek

 

 Víťazné družstvo slovenských futbalistov v poslednom kvalifikačnom stretnutí s Poľskom

 

Zľava v stoji : Kozák Ján, Štrba Zdeno, Saláta Kornel, Mucha Ján, Petráš Martin, Šesták Stanislav.
Zľava v drepe : Jendrišek Erik, Kopúnek Kamil, Weiss Vladimír ml., Hamšík Marek, Pekarík Peter.

 

Na 21. zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 vynikajúce výsledky dosiahli : Anastasia Kuzminová (biatlonistka) , ktorá získala zlatú medailu v stíhacích pretekoch na 7,5 km   a striebornú medailu v stíhacích pretekoch na 10 km, Pavol Hurajt (biatlonista) , ktorý získal bronzovú medailu na 15 km s hromadným štartom a slovenskí hokejsiti ,ktorí obsadili 4.miesto.Pekné 10.miesto obsadila v lyžovaní - slalom Veronika Zuzulová.

 

                            Anastasia Kuzminová                                        Pavol Hurajt

 

 

Časť výpravy slovenskej hokejovej reprezentácie. Sprava:Jozef Stumpel, Ľubomír Bartečko, Andrej Sekera , Richard Zedník,Marcel Hossa, Milan Jagnešák (bobista)