William Blake: Svadba Neba a Pekla I.

William Blake

Svadba Neba a Pekla

Preklad: Delgrast

  

Je deväť známych kópií Svadby Neba a Pekla (Marriage of Heaven and Hell), tretej z Blakeových publikovaných kníh. Pravdepodobne bola práca na nej začatá v roku 1789 a dokončená v 1790.

Autor používal netradičnú interpunkciu i slovosled, ktorú som sa snažil zachovať.

Na konci knihy sú priložené poznámky, ktoré objasňujú niektoré pojmy a mená ktoré v diele Blake použil a ktoré nemusia byť slovenskému čitateľovi známe.

 

 

Argument

Rintrah reve & trasie ohne v ťažkom vzduchu;

Hladný mrak visí nad dnom.

 

Raz mierny, a v hrozivej ceste,

Muž práva si kliatbu niesol

V údolie smrti.

Ruže rastú tam kde rastú tŕne,

A na pustej stepi

Pejú včely.

 

Tak cestu hrozieb zasadili:

A rieka a prameň

Na štíte i hrobke:

Na bielych kostiach

Hlina vznikla.

 

Kým zloduch neopustil šťastie,

´By kráčal v hrozbách, a zviedol

Muža práva v pusté kraje.

 

Dnes zradný had sa plazí

V miernej pokornosti,

A muž práva zúri dnes tam, kde

Blúdia levy.

 

 

Rintrah reve a trasie ohne v ťažkom vzduchu;

Hladný mrak vidí nad dnom.

 

 

Ako je nové nebo začaté, a teraz je tridsaťtri rokov od jeho zjavenia: Večné Peklo sa obnovuje. A hľa! Swedenborg je Anjelom sediacim na jeho hrobe: jeho spisy sú zloženým pláteným šatstvom. Teraz je to domínium Edomu, a návrat Adama do Raja: Pozri Izaiáša XXXIV a XXXV kapitoly.

Bez protikladov niet pokroku. Príťažlivosť a Odpudivosť, Rozum a Energia, Láska a Nenávisť, sú nevyhnutné pre ľudskú existenciu.

Z týchto protikladov vyviera to čo pobožní nazývajú Dobrom a Zlom. Dobro je pasívne ktoré poslúcha rozum. Zlo je aktívne ktoré vyviera z Energie.

Dobré je Nebo. Zlé je Peklo.

 

 

Hlas Diabla

Všetky Biblie či sväté knihy boli príčinou nasledujúcich Omylov.

1.Že Človek má dva reálne existujúce princípy Teda: Telo & Dušu.

2. Že Energia, zvaná Zlom, pochádza len z Tela & že Rozum, zvaný Dobrom, pochádza len z Duše.

3. Že Boh bude mučiť Človeka vo Večnosti za nasledovanie svojich Energií.

Ale nasledujúce Protiklady sú Pravdivé.

1.Človek nemá žiadne Telo odlišné od jeho Duše; to čo sa volá Telo je časť Duše rozoznané piatimi Zmyslami, hlavnými vstupmi Duše v tomto veku.

2. Energia je jediný život a je z Tela a Rozum je spútaná alebo vonkajšia periféria Energie.

3. Energia je Večná Rozkoš.

Tí, ktorí odmietajú túžbu, robia tak pretože tá ich je dosť slabá na to aby sa dala odmietnuť; a ten, ktorý odmieta rozum uzurpuje jej miesto a vládne neochotným.

A tým že je odmietanou sa postupne stáva pasívnou až kým nie je len tieňom túžby.

História tohto je spísaná v Stratenom Raji, & Vládca Rozumu sa nazýva Mesiáš.

A pôvodný Archanjel či držiteľ príkazu nebeského zástupu, sa nazýva Diabol či Satan a jeho deti sa nazývajú Hriech a Smrť.

Ale v knihe Jóba sa Miltonov Mesiáš volá Satan.

Lebo  táto história bola schválená obidvoma stranami.

Vskutku sa zdalo Rozumu že akoby Túžba bola vyhnaná, ale Diablov odhad je že Mesiáš padol, a stvoril nebo z toho čo ukradol z Hlbiny.

Toto je odhalené v Evanjeliu, kde sa modlí k Otcovi aby zoslal utešiteľa či Túžbu aby Rozum mal Idei na ktorých by staval, Jehova Biblie ktorý nie je nik iný než ten ktorý zotrváva v horiacom ohni.

Vedz že po Kristovej smrti, sa on stal Jehovom.

Ale u Miltona Otcom je Osud, Syn, Rozum piatich zmyslov & Svätý Duch, Vákuum!

Poznámka. Dôvod prečo Milton písal v putách keď písal o Anjeloch & Bohu, a na slobode keď písal o Diabloch & Pekle, je pretože bol skutočným Básnikom a z Diablovho spojenectva bez toho aby o tom vedel.

 

Pamätihodná Domnienka

Kráčal som pomedzi ohne pekiel, tešiaci sa z pôžitkov Génia; ktorý v očiach anjelov vyzerá sťa mučenie a šialenstvo, zozbieral som niekoľko ich Prísloví; mysliac si že tak ako frázy používané v rámci národa, značia jeho charakter, tak Príslovia Pekiel ukazujú podstatu Infernálnej múdrosti lepšie než akýkoľvek opis budov a odevov,

Keď som prišiel domov: na hlbine piatich zmyslov, kde sa plochý strmý svah mračí nad súčasným svetom, uzrel som mocného Diabla zahaleného v čiernych mrakoch, vznášajúci sa na stranách skaly, s požierajúcimi plameňmi on písal nasledujúcu vetu teraz predvídanú mysľami ľudí, a čítanú nimi na zemi.

Jak vieš že každý vták čo roztína vzdušnú cestu,

Je obrím svetom slasti, čo zatvára tvojich zmyslov päť?

 

Príslovia Pekiel

Za sejby času sa uč, za zberu vyučuj, v zime sa raduj.

Prejdi svojím vozom a svojou kosou ponad kosti mŕtvych.

Cesta nadbytku vedie do paláca múdrosti.

Opatrnosť je bohatá škaredá stará panna velebená Neschopnosťou.

Ten, kto túži, ale nekoná, plodí mor.

Rozťatý červ odpúšťa motyke.

Ponor do rieky toho kto miluje vodu.

 

Hlupák nevidí ten istý strom čo vidí mudrc.

Ten, koho tvár nežiari žiadne svetlo, sa nikdy nestane hviezdou.

Večnosť je v láske s výtvormi času.

Usilovná včielka nemá žiadny čas na zármutok.

Čas bláznovstva je meraný podľa hodín, ale rozumu: ten žiadne hodiny nezmerajú.

 

Všetko zdravé jedlo je chytené bez siete či pasce.

Oznám váhu a meraj v roku smrti.

Žiadny vták nevzlietne privysoko, ak vzlietne s vlastnými krídlami.

Mŕtve telo sa nemstí za rany.

Najdôstojnejší čin je postaviť si ďalší pred seba.

Ak by hlupák zotrval vo svojom bláznovstve, stal by sa múdrym.

Bláznovstvo je plášťom nečestnosti.

Hanba je Pýchy plášťom.

Príslovia Pekiel

Väzenia sú budované kameňmi Práva, Nevestince tehlami Náboženstva.

Pýcha páva je slávou Boha.

Túžba kozla je štedrosťou Boha.

Hnev leva je múdrosťou Boha.

Nahota ženy je prácou Boha.

Nadbytok zármutku sa smeje. Nadbytok radosti plače.

Revanie levov, zavýjanie vlkov, zúrenie búrlivého mora, a ničivý meč, sú porcie večnosti priveľké pre oko človeka.

Líška odsudzuje pascu, nie seba.

Radosti zúrodňujú. Zármutky plodia.

Nechaj muža nosiť srsť leva, ženu rúno ovce.

Vtákovi hniezdo, pavúkovi sieť, človeku priateľstvo.

Sebecký smejúci sa hlupák, a mrzuto mračiaci sa hlupák, si obaja budú myslieť múdro, že môžu byť tyčou.

Čo je teraz dokázané bolo kedysi len predstavované.

Potkan, myš, líška, zajac: sledujú korene; lev, tiger, kôň, slon, sledujú plody.

Nádrž obsahuje; fontána pretieka.

Jedna myšlienka napĺňa nesmiernosť.

Vždy buď pripravený povedať čo máš na mysli, a podlý muž ťa obíde.

Každá vec v ktorú možno veriť je obrazom pravdy.

Orol nikdy nestratil toľko času ako keď sa podriadil učiť sa od vrany.

 

Príslovia Pekiel

Líška chráni seba, ale Boh chráni leva.

Rozmýšľaj ráno. Konaj na poludnie. Jedz večer. Spi v noci.

Ten, kto strpel žes´ ho podviedol ťa pozná.

Ako motyka nasleduje slová, tak Boh odmeňuje modlitby.

Tigre hnevu sú múdrejšie než kone pokynov.

Očakávaj jed zo stojacej vody.

Nikdy nevieš čo je dosť kým nevieš čo je viac než dosť.

Počúvaj ako blázni hania! Je to kráľovská hodnosť!

Oči ohňa, nozdry vzduchu, ústa vody, brada zeme.

Slabý v odvahe je silný v prefíkanosti.

Jabloň sa nikdy nepýta buku ako má rásť, ani lev koňa že ako má uloviť korisť.

Vďačný obdržiavateľ má početný zber.

Ak ostatní neboli blázniví, my by sme mali byť.

Duch sladkej rozkoše nikdy nemôže byť znesvätený.

Keď vidíš orla, vidíš časť Génia, pozdvihni hlavu!

Tak ako húsenica vyberá tie najkrajšie listy na ktoré nakladie vajcia, tak kňaz preklína tie najkrajšie radosti.

Vytvoriť malý kvietok je drina na veky.

Preklínaj napínanie: požehnávaj odpočinku.

Najlepšie víno je najzrelšie, najlepšia voda je najčerstvejšia.

Modlitby nekoste! Velebenia nežnite!

Radosť nesmej sa! Zármutok neplač!

 

Príslovia Pekiel

Hlava Vznešenosti, hruď Pátosu, genitálie Krásy, ruky a nohy Úmernosti.

Ako vzduch pre vtáka more pre rybu, tak je opovrhnutie pre opovrhnutiahodných.

Vrana si želala aby všetko bolo čierne, sova aby všetko bolo biele.

Hojnosť je Krása.

Keby si lev zobral rady od líšky, bol by prefíkaný.

Pokrok vyrovnáva cesty, ale krivé cesty bez pokroku sú cestami Génia.

Skôr zabi dojča v jeho kolíske než dojka nečinná zatúži.

Kde človeka niet, príroda je neúrodná.

Pravda nikdy nemôže byť povedaná tak ako má byť pochopená, a ani ako má byť uverená.

Dosť! Alebo Priveľa!

 

Prastarí Básnici oživovali všetky citeľné objekty s Bohmi alebo Géniami, nazývajúc ich menami a skrášľujúc ich vlastnosťami lesov, riek, hôr, jazier, miest, národov, a hocičoho čo ich rozšírené a početné zmysly mohli zachytiť.

A obzvlášť študovali génia každého mesta a krajiny, umiestňujúc ho pod jeho duševné božstvo.

Až kým nebol sformovaný systém, ktorý trochu využil šancu zotročenia hulvátov pokúšajúc sa uvedomiť si či zabstrahovať duševné božstvá od ich objektov; tak sa začalo Kňažstvo.

Vyberajúc spôsoby uctievania z básnických príbehov.

A dĺžka čo vyslovili že Bohovia nakázali také veci.

Tak ľudia zabudli že Všetky božstvá sídlia v ľudskej hrudi.

  

Pamätihodná Domnienka

Proroci Izaiáš a Ezechiel večerali so mnou, a spýtal som sa ich ako sa odvážili tak otvorene prehlasovať, že Boh k nim hovoril; a či si vtedy nepomysleli, že budú nepochopení, a tak príčinou zneužitia.

Izaiáš odpovedal, nevidel som Boha, ani nepočul nijakého, v obmedzenom organickom vnímaní, ale moje zmysli objavili neobmedzenosť v každej veci, a ja som bol potom presvedčený, a ostal utvrdený; že hlas úprimného rozhorčenia je hlas Boha, a nestaral som sa o následky ale písal.

Potom som sa spýtal: spraví pevné presvedčenie že vec je nejaká ju naozaj takou?

Odpovedal, Všetci básnici tvrdia že áno, & v dobách predstáv toto pevné presvedčenie pohlo horami; ale mnohí nie sú schopní pevného presvedčenia o ničom.

Potom Ezechiel povedal, Filozofia východu učila prvé princípy ľudského vnímania: niektoré národy považovali jeden princíp za pôvodný a niektoré iný, my z Izraelu sme učili že Básnický Génius (ako ho teraz voláte) bol prvým princípom a ostatné sú iba odvodené, čo bolo príčinou nášho pohŕdania kňazmi a Filozofmi iných krajín, a prorokovaním že o všetkých Bohoch bude nakoniec dokázané že pochádzajú z nášho a sú prítokmi Básnického Génia; bolo to toto že náš veľký básnik kráľ Dávid túžil tak horlivo & vzýval tak pateticky, vraviac toto poráža nepriateľov & ovláda kráľovstvá, a my sme tak milovali nášho Boha, že sme preklínali v jeho mene všetky božstvá okolitých národov, a tvrdili sme že oni sa vzbúrili; z tohto názoru si hulváti začali myslieť že všetky národy by mali byť aspoň podradené židom.

Toto povedal, ako všetky pevné presvedčenia, sa naplní, lebo všetky národy veria že židia šifrujú a uctievajú židovského boha, a akej väčšej podradenosti možno byť?

Počul som toto s trochou údivu, a musel priznať svoje vlastné presvedčenie. Po večeri som sa spýtal Izaiáša či obdaruje svet svojimi stratenými prácami, povedal že nič rovnakej hodnoty sa nestratilo. Ezechiel povedal to isté o svojich.

Tiež som sa spýtal Izaiáša čo ho prinútilo chodiť nahého a bosého tri roky? odpovedal že to isté čo prinútilo nášho priateľa Diogena Gréka.

Potom som sa spýtal Ezechiela, prečo jedol hnoj, a ležal tak dlho na svojej pravej a ľavej strane? odpovedal, túžba povzniesť iných ľudí na vnímanie nekonečného; toto Severoamerické kmene praktizujú, a je on úprimný kto odolá svojmu géniovi či vedomiu len z príčiny súčasnej úľavy alebo uspokojenia?

 

Praveká povera že svet bude pohltený v ohni na konci šiestich tisíc rokov je pravdivá, ako som počul z Pekla.

Lež cherubínovi s jeho plamenným mečom je týmto prikázané aby opustil svoju stráž pri strome života, a keď to spraví, všetko stvorené bude pohltené, a bude sa javiť nekonečné, a sväté nakoľko sa to teraz javí konečné & skazené.

Toto sa naplní za zdokonalenia zmyslového pôžitku.

Ale najskôr predstava že človek má telo oddelené od duše bude škrtnutá: toto spravím ja, spísaním infernálnej metódy, kyselinami, ktoré v Pekle sú blahodarné a hojivé, roztápaním viditeľných povrchov, a ukazovaním nekonečného ktoré bolo skryté.

Keby dvere vnímania boli očistené, všetko by sa javilo človeku také, aké to je, nekonečné.

Lež človek sa uzavrel, až kým neuvidí všetky veci skrz tenké škáry jaskyne.

 

Pamätihodná Domnienka

Bol som v tlačiarenskom dome v Pekle a videl metódu ktorou sa vedomosti odovzdávajú z generácie na generáciu.

V prvej komnate bol Drako-Človek, odstraňujúci smeti spred jaskynného vchodu; dnuka skupina Drakov vyprázdňovala jaskyňu.

V druhej komnate bola Zmija zvíjajúca sa okolo skaly a jaskyne, a ostatní ju zdobili zlatom, striebrom a vzácnymi kameňmi.

V tretej komnate bol Orol s krídlami a perím vzduchu; spôsobil že vnútro jaskyne sa stalo nekonečné; naokolo bola skupina Orlov sťa ľudí, ktorý vybudovali paláce v obrovských horách.

V štvrtej komnate boli Levy páliaceho ohňa zúriaci naokolo a roztápajúci kovy na žijúce kvapaliny.

V piatej komnate boli Bezmenné tvary, ktoré vrhali kovy do priestoru.

Boli prijímané Ľuďmi ktorí obývali šiestu komnatu, a naberali tvar kníh a boli zaradené do knižníc.

 

Obry ktorí vytvarovali tento svet do jeho zmyslovej existencie a teraz sa zdá že žijú v reťaziach, sú v skutočnosti príčinami jeho života & zdrojmi všetkých aktivít; ale reťaze sú prefíkanosťou slabých a skrotených myslí, ktoré majú silu odporovať energiám, a v súlade s príslovím, slabý v odvahe je silný v prefíkanosti.

Teda jedna časť bytia je Vzorová, druhá je Odvodená: odvodenému sa zdá že tvorca bol v reťaziach, ale nie je to tak on iba; berie časti existencie a chce celok.

Ale Vzorový by prestal byť Vzorovým kebyže by Odvodený sťa more neobdržal množstvo jeho rozkoší.

Niektorí povedia, Nie je Boh sám Vzorovým? Odpovedám, Boh iba Koná & Je v existujúcich bytostiach alebo Ľuďoch.

Tieto dve triedy ľudí sú vždy na zemi, & mali by byť nepriateľmi; ktokoľvek sa pokúsi ich zmieriť hľadá zničenie existencie.

Náboženstvo je úsilie o zmierenie tých dvoch.

Poznámka. Ježiš Kristus si neželal zjednotiť ale oddeliť ich, ako v Podobenstve o baránkoch a capoch! & povedal nepriniesol som Mier, ale Meč.

O Mesiášovi alebo Satanovi alebo Pokušiteľovi sa pôvodne myslelo že je jedným z Predpotopných ktorí sú našimi Energiami.

 Zdroj: https://www.delgrast.estranky.cz/clanky/svadba.html