William Makepeace Thackeray sa narodil
18. júla 1811 sa v Kalkate v Indii narodil William Makepeace Thackeray, anglický románopisec a novinár. Za jeho najvýznamnejšie dielo je považovaný román Trh márnosti (v origináli Vanity Fair), ktorý satiricky zobrazoval britskú spoločnosť 19. storočia. Zomrel 24. decembra 1863 v Londýne.
Thackeray bol veľmi plodným spisovateľom: okrem románov zaberá veľkú časť jeho prác publicistická činnosť, svoje drobné satiry často ilustroval vlastnými karikatúrami. Publikoval pod rôznymi umeleckými pseudonymami (v rámci týchto pseudonymov sa aj zručne štylizoval: najznámejší je Charles James Yellowplush, píšuci osobitým pravopisom, povolaním lokaj a literárny samouk; ďalšie pseudonymy zahŕňajú Michaela Angelo Titmarsha alebo George Savage Fitz-Boodla).
Jeho najranejšie krátke práce boli publikované od roku 1828 vo Western Luminary, od roku 1829 v univerzitnom cambridgskom časopise The Snob. Terčom jeho irónie sa stali predovšetkým zavedení autori, ako napríklad Benjamin Disraeli, James Fenimore Cooper alebo Edward Bulwer Lytton. V 30. rokoch 19. storočia sa stali veľkou módou kriminálne romány, ktoré dosť romanticky zachytávali pôsobenie nedávno žijúcich lupičov a iných kriminálnych živlov. Ako reakcia na túto vlnu záujmu vznikla prvá Thackerayho novela Pamäti urodzeného pána Barry Lyndona (Memoirs of Barry Lyndon, Esq.), pôvodne ako seriál vo Fraser's, ktorá bola do značnej miery ovplyvnená Fieldingovým Jonathanom Wildom.
Najznámejšie dielo Vanity Fair vzniklo v rokoch 1848-49, napriek tomu, že niektorí čitatelia považujú za vrchol jeho autorského génia romány Pendennis (hlavná postava Artur Pendennis je do značnej miery alter ego mladého Thackerayho) alebo Henryho Desmonda (The History of Henry Esmond), román časovo zasadený do obdobia vojen o španielske dedičstvo.
Romány Williama Makepiece Thackerayho sú v istom ohľade prepojené, akoby mali tvoriť jeden cyklus zobrazujúci anglickú spoločnosť. V Pendennisovi sa objavujú postavy z Vanity Fair (lord Steyne alebo Rawdon Crawley) a postavy, ktoré Thackeray použil v neskorších prácach. Arthur Pendennis ako postava sa znova objaví v románe The Newcomes (1853-55), kde vystupuje ako fiktívny vydavateľ tejto rodinnej kroniky a komentátor osudov rodiny Newcomovcov.
Jeho neskoršie práce ako napríklad The Adventure of Philip alebo The Virginians (osudy potomkov Henryho Esmonda vo Virgínii) sú považované za menej kvalitné. Posledným Thackerayho dielom je nedokončený Denis Duval, ktorý snáď znamenal nové vzopätie tvorcovskej činnosti autora, ktorý však zomrel skôr, než mohol dokončiť dielo (vyšlo posmrtne len prvých 8 kapitol, ktoré opisujú život francúzskych hugenotov žijúcich vo vyhnanstve v južnom Anglicku).
Kritici často Thackeraymu vyčítali istú nedbalosť v písaní. Pri podrobnom rozbore jeho diel sa čitateľ stretne s drobnými nepresnosťami v zápletkách či opise postáv (dodnes nie je jasné, či bola Becky Sharp blondína alebo ryšavá).
Porovnávanie s Dickensom
Thackeray je často porovnávaný s Dickensom, autorom, ktorého diela boli v duchu kritického realizmu. V porovnaní s Dickensom je Thackerayho záber prostredia omnoho menej rozmanitý. Ak bol Dickens vo svojich románoch schopný zobrazovať najširšie sociálne vrstvy súdobej anglickej spoločnosti, Thackeray sa obmedzil na opis správania iba vyšších vrstiev.
Medzi obomi autormi existovalo úctivé nepriateľstvo (zachovala sa aj ich vzájomná korešpondencia). Thackeryho štýl bol v porovnaní s Dickensom ostrejší, satirickejší, niektorí kritici ho považovali za cynický.
Zdroj: wikipedia.org