William Styron zomrel

1. novembra 2006 v Martha's Vineyard v Massachusetts zomrel William Styron [čítaj stajrn], americký románopisec. Narodil sa 11. júna 1925 v Newport News vi Virginii.

Prvé diela uverejňoval ešte počas štúdií na Duke University, kde v zbierke študentských prác publikoval svoju prvú poviedku. Jeho prvé diela boli silne ovplyvňované tvorbou Williama Faulknera, no čoskoro ho jeho vynaliezavosť dovedie k vlastnému neopakovateľnému spôsobu písania. Je spisovateľom tzv. „južanského prostredia“, a vo svojich dielach sa zaoberá otázkami viny a trestu, čím sa radí k nástupcom Fiodora Michajloviča Dostojevského, ale tiež rasizmom, ktorý podáva v nečakaných a vo svojej dobe i šokujúcich súvislostiach. V roku 1951 debutoval knižne románom Lie Down in Darkness (Odpočívaj v temnote). Je to príbeh nefungujúcej virgínskej rodiny, ktorej problémy vyvrcholia samovraždou mladej ženy. Román dostal zdrvujúce uznanie kritiky vrátane prestížnej Prix de Rome, avšak jeho spomienky na vojnu v Kórei mu zabránili, aby to urobil aj on sám. Keď ho prepustili z nemocnice, kde bol kvôli problémom s okom, v roku 1952, svoje skúsenosti preniesol do krátkeho románu The Long March (Dlhý pochod) publikovaného na pokračovanie nasledujúci rok. Zážitky z pobytu v Paríži sú spomenuté v románe o intelektuálnych amerických emigrantoch na Riviére nazvaného Set This House on Fire (Zapáľ tento dom), ktorý vydal v roku 1960. Je to príbeh mladého umelca, ktorý sa snaží utiecť pred mocou peňazí, no napokon tento boj prehráva. Tento román získal prinajmenšom zmiešané kritiky a niekoľkí kritici napadli román kvôli jeho melodramatickosti a nedisciplinovanej štruktúre. Preslávil sa však najmä dvoma kontroverznými románmi: Pulitzerovou cenou oceneným The Confession of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera) z roku 1967, príbehom kazateľa Nat Turner, vodcu vzbury otrokov vo Virgínii v roku 1831, a románom Sophie's Choice (Sofiina voľba) z roku 1979, ktorý hovorí o holokauste.

Zdroj: wikipedia.org