Woody Allen

Pasujú ho za najvtipnejšieho muža planéty, pritom jeho filmy sú vážnejšie ako mnohé iné. Američan Woody Allen ich dodnes nakrútil štyridsaťpäť a toto číslo, vzhľadom na jeho pracovné tempo, ešte asi porastie.

Režisér, scenárista, herec, komik, príležitostný dramatik, spisovateľ, samouk a džezový hráč na klarinet. Vždy mal pocit, že nie je ani poriadne komerčný, ani dostatočne umelecký. V brandži pôsobí dlhšie ako väčšina amerických filmárov, no o popularitu sa nestará. Môže si to dovoliť. Woody Allen je úkaz.

Nad filmami má úplnú kontrolu a umeleckú slobodu. V krajine, kde filmu vládne producent a štúdiový systém, desaťročia drží osobitý štýl, ignoruje Hollywood a dokonca mu to prechádza. Azda v tom nebude nič záhadné – nakrúca skromné filmy, ktoré nemusia nadháňať divákov. Tí to vedia vycítiť, preto jeho filmy v podstate nachádzajú sami.

Smutný vtip

Zrejme najslávnejší film Woodyho Allena - Annie Hall z roku 1977 - otvára jeho režisér osobne. „Existuje jeden starý vtip,“ hovorí pred kamerou dobre známy chlapík s výraznými okuliarmi a my nevieme s určitosťou, či sa k nám práve prihovára postava z filmu, alebo režisér.

„Sedia dve staršie dámy v reštaurácii a jedna vraví: ‚Teda, jedlo je tu strašné.‘ Druhá dodá: ‚Veru a tie malé porcie!‘“ Allen sa odmlčí a po pauze dodá: „Tak, a to je presne pocit, aký mám zo života. Život je plný utrpenia, samoty, nešťastia - a uteká prirýchlo.“

Čo je na tom na smiech? Práveže nič a možno všetko. To cenné na vtipoch Woodyho Allena sa totiž dotýka práve posledných a podstatných vecí človeka. Alebo, ako v monografii filmára napísal Michael Žantovský: „Dobrý komik dokáže rozosmiať. Veľký komik dokáže rozosmiať a súčasne rozplakať.“

Newyorská rodina

Woody Allen sa nenarodil 1. decembra 1935. V tento deň do židovskej rodiny v newyorskom Brooklyne pribudol Allen Stewart Konigsberg. Umelecké meno sa začalo objavovať pod jeho príspevkami v novinách, keď sa ako začínajúci autor obával výsmechu spolužiakov. ‚Woody Allen‘ sa pasoval na vtipného chlapíka a v tomto sa nemýlil.

Allen je typickým produktom židovského newyorského prostredia. Zámožného starého otca hospodárska kríza pripravila o všetko vrátane siete kín. Jeho otec mal osud dobrodruha - v šestnástich utiekol od rodiny, dal sa k námorníkom a zázračne sa zachránil, keď loď pri Floride rozmetal výbuch.

Cez vojnu striedal povolania - od majiteľa potravín po bookmakera mafie. Čiastočne pravdivá môže byť aj historka z Allenovho filmu o chlapcovi, ktorý raz privolá taxík a prekvapený zistí, že za volantom sedí jeho vlastný otec.

Boli partneri v živote aj na plátne. Diane Keaton v slávnom filme Annie Hall
nepoužívala kostýmy a jej voľný štýl obliekania napodobňovali mnohé ženy – diváčky

Komici a kino

Sivý Brooklyn, kde Allen vyrastal, a nablýskaný Manhattan, kde umiestnil celé množstvo filmov, delila polhodina metrom, no v skutočnosti šlo o dva rôzne svety. „Brooklyn nebol diera, ale keď som prišiel na Manhattan, bolo to ako explózia toho, čo bolo vidieť vo filmoch z Hollywoodu.“

Prechádzal po uliciach, bulvároch, a to, čo sa deje za múrmi, si iba domýšľal. Do luxusných bytov a nočných podnikov sa dostal až omnoho neskôr - ako filmár. Dvanásť-trinásťročný objavil džez, aj to, že má výborný sluch. Neskôr začal hrať na klarinete (dodnes na ňom denne cvičí).

Inou záľubou boli muzikály na Broadwayi a najmä kino. Za týždeň videl trinásť-štrnásť filmov, no viac ako dobrodružné westerny ho fascinovalo, keď k titulkom zaberali scenériu New Yorku. Očarili ho komici - Groucho Marx, Bob Hope, Chaplin - a neskôr vážne umelecké filmy z Európy, predovšetkým Ingmar Bergman. Vo filmoch neskôr dokázal skĺbiť aj takéto rôznorodé vplyvy a inšpirácie.

Je dosť zaujímavé, že predstaviteľ filmových intelektuálov ľutoval každý deň strávený v škole. Na vysokej sa zdržal jediný semester a po celý život zostal samoukom. Kým na základnej škole trúsil vtipy o Freudovi, dospelému mu psychiater tvrdil, že je detinský. Allen to uznal a pripísal to povolaniu - komik je podľa neho ako dieťa, ktoré žobre o pozornosť dospelých.

Blesková kariéra

Pôvodne si predstavoval kariéru vážneho dramatika, nie podradné remeslo scenáristu. No hoci sa pokusov o vážne témy nikdy nevzdal, talent bol silnejší a odtiahol ho inam. Keď mal dvadsať, chodieval každý piatok večer s priateľkou do kina a cez prestávku si vravel: „Bože, keby som teraz vyšiel na pódium, vedel by som ľudí rozosmiať, že by sa chytali za bruchá.“

Zrejme sa nemýlil. Umelecká kariéra Woodyho Allena nepozná nijaké slepé uličky ani namáhavé pretĺkanie. Je to príbeh rýchleho uznania, vzostupu a úspechu. Ešte ako študentovi jeho fóry v novinách čítali milióny, v reklamnej brandži neskôr chrlil tri-štyri strojopisné strany nápadov denne.

Odhaduje, že za ten čas vymyslel okolo dvadsaťtisíc vtipov. V devätnástich ho ako mladý talent televízia NBC vyslala na stáž do Kalifornie. Začiatkom 60. rokov jeho príspevky pravidelne zneli v televíznej šou Eda Sullivana a Woody Allen zarábal dvetisíc dolárov mesačne.

No práve vtedy ho očaril iný žáner - stand-up comedy. Pohodlný a lukratívny svet televízie vymenil za nočné kluby, kde sa komik potil sám pred publikom za osemkrát nižší zárobok. Práve tam sa zrodila komická figúra intelektuála, trochu zbabelca a nešiku.

V troch Allenových filmoch nakrútených po roku 2000 - Sólokapor, Match Point a Vicky
Cristina Barcelona sa objavila americká herečka a speváčka Scarlett Johansson

Slávny intelektuál

Woody Allen a film – to je príbeh scenáristu, ktorý postupne zisťuje, že nad svojím textom potrebuje kontrolu. Prvé boli paródie obľúbených bondoviek (kuriozitou je zúfalo nepodarená japonská prerábka Jamesa Bonda, ktorú mal Allen zachrániť tým, že k obrazu pridá ironický komentár). Komerčným hitom bol prvý skutočne Allenov film Zbaľ prachy a vypadni (1969).

Ukázal, že divák v kine znesie aj absurdné gagy vo forme pásma s veľmi pochybným príbehom. Úspech mu zaručil zmluvu na tri ďalšie lacné filmy, a tým aj tvorivú slobodu.

Niekedy v sedemdesiatych rokoch Woody Allen s prekvapením zistil, že ľuďom nestačia jeho vtipy v scenári. Do kín sa chodia pozerať naňho. On sa však nikdy nepokladal za herca a na plátne dokázal zahrať iba niekoľko podobných typov.

Ľahko preto pochopiť divácky mýtus, že postava na plátne je on sám. Bol to onen slávny mestský intelektuál – ustráchaný nešika, hypochonder, typ pre psychoanalytika, neurotik a skeptik posadnutý smrťou a nutkavou potrebou vŕšiť reči, filozofovať. Alebo inak, muž, ktorého život je nepretržitou sériou väčších a menších katastrof.

Čo z toho pasuje na Allena v reáli? V skutočnosti to s ním nie je až také kritické. Vo filmoch vystupuje viac karikatúra než jeho reálna osobnosť. Americký Novinár Eric Lax v knihe rozhovorov o Allenovi píše, že ‚je pravým opakom postáv z filmov, ktoré sú zvyčajne zúfalé a v kríze‘ a cituje Allena, keď o sebe prezradil:

„Nie som taký nešikovný, ako sa vykresľujem pre komický účinok. Som vážny človek, pri práci sa dokážem zdisciplinovať. Vediem omnoho jednotvárnejší život.“

Allenove ženy

V roku 1972 sa nakrúcal film podľa jeho staršej divadelnej hry Zahraj to znovu, Sam, kde Allen hral, nebol však režisérom. Začalo to vyzerať vážne medzi ním a herečkou Dianou Keatonovou. V tom čase bol už druhýkrát rozvedený (prvú ženu – spolužiačku - si zobral, keď mal dvadsať a ona sedemnásť, druhou bola herečka Luoise Lasserová) a s Diane Keatonovou vytvorili pár v súkromí a najmä na plátne.

Hrala v jeho šiestich ďalších  filmoch a oboch ich prirovnávali k dvojhlavej komickej postave. „Diane je nesmierne pôsobivá osobnosť a na plátne je ohromne príjemná,“ povedal v roku 1998 Allen v rozhovore s Ericom Laxom. „Nevýhodou je, že niekedy sa taká osobnosť ťažko stratí, keď chcete, aby sa ponorila do svojej postavy.“

Akýmsi pomníkom ich milostného vzťahu je slávny film Annie Hall (1977). V tomto príbehu nie je vôbec nič dramatické. Newyorský komik Alvy Singer a intelektuálka Annie Hall (nie náhodou sa Keaton za slobodna volala Hallová) sa spoznajú, chodia spolu a po rozchode na konci zostávajú priateľmi.

Allen s Diane Keaton v tom čase spolu tri roky neboli a hoci autobiografické prvky sa nedajú vo filme prehliadnuť, Allen tvrdil, že ich vzťah vyzeral inak. Film je dnes v každom prípade klasikou a má štyri Oscary vrátane najlepšieho filmu a režiséra. Príznačné je, že Woody Allen vymenil oscarový ceremoniál za hranie v obľúbenom džezovom podniku. Tohto postoja k svetu celebrít sa drží dodnes.

V máji 2011 novinka Woodyho Allena Polnoc v Paríži otvorí prestížny filmový festival
v Cannes. Svoju prvú úlohu vo filme v ňom dostala aj prezidentská manželka Carla
Bruni-Sarkozy. Chrbtom na zábere z nakrúcania je americký herec Owen Wilson

Osudová žena

Druhýkrát sa pretlo partnerstvo v živote a na plátne v prípade herečky Mie Farrow. Objavila sa v Allenovom filme v roku 1982 (Erotická komédia noci svätojánskej) a ich vzťah vydržal desať rokov. Napriek tomu sa vedľa seba vo filme vyskytovali menej, vravelo sa, že Farrow je veľmi výrazná herečka a partnera na plátne prebíja. Nie dlho po tom, ako si zahrali vo filme Hana a jej sestry, ktorý získal Oscara, sa 52-ročnému Allenovi a 42-ročnej Mii Farrow narodil jediný syn.

Od roku 1997 až dodnes je životnou partnerkou Woodyho Allena adoptívna dcéra Mie Farrow. Tento vzťah k dnes štyridsaťročnej Soon-Yi Previn, ktorá pochádza z Južnej Kórey, dlho a intenzívne prepieral bulvár.

Slepý režisér

Čo sa stalo medzičasom vo filme? Osem rokov starý Allenov počin Hollywood Ending je komédiou o starnúcom režisérovi, ktorý stratí zrak a slepý nakrúti film, čo si kritici pochvaľujú. Irónia, obavy, priznanie? Roky ukazujú, že to tak zatiaľ nie je a sedemdesiatnik má ešte ďaleko do penzie.

V kinách je každý rok jeho ďalší film a posledné roky sa mu páči nakrúcať v Európe. K súčasnej filmovej produkcii neskrýva skepsu – jeho hrdinami boli režiséri Bergman či Fellini – a ich časy sú už dávno preč. Rovnako skeptický je aj sám k sebe.

Tvrdí, že je len brooklynským vtipkárom, ktorý mal šťastie a nikdy nedosiahol toľko, čo kolegovia Martin Scorsese alebo Francis Ford Coppola. Isté je, že nemá nasledovníkov, na to je priveľmi jedinečný. A čo odkaz, sláva? Na to má tiež názor: „Keď je človek mŕtvy, jeho metabolizmu môže byť ukradnuté, že po ňom pomenujú ulicu.“

Citáty: Michael Žantovský - Woody Allen

Eric Lax. Woody Allen. Hovory o filmu

štvrtok 17. 3. 2011 | Miloš Krekovič | FOTO - Profimedia