Samotné duchovné dedičstvo Cyrila a Metoda sa napriek ´moravskej katastrofe´predsa len zachránilo - bolo exportované najmä do Bulharska, kde zaznamenalo nebývalý rozkvet a kde zanechali zložitú ´moravskú´hlaholiku a vytvorili jednoduchú ´bulharskú´cyriliku, ktorá určila definitívnu kultúrnu tvár mnohým východoeurópskym národom. Za záchranu a následné rozvinutie dedičstva Cyrila a Metoda v Bulharsku možno vďačiť najmä ich žiakovi Klimentovi, resp. Naumovi, ktorí takmer nahí ušli z Moravy.
Žiak Kliment zachránil, zjednodušil a rozvinul dedičstvo Cyrila
Bulhari prichýlili prenasledovaných žiakov
Kliment a Naum preniesli dedičstvo svojich učiteľov do Bulharska
Kliment a Naum, žiaci Cyrila a Metoda, nepochádzali z Moravy, prišli so svojimi učiteľmi na Moravu r. 863 z Byzancie (hlavne s Klimentom sa spája aj autorstvo známych životopisov oboch bratov). Kliment s Naumom podľa ich životopisca (Teofylakta) „trpiac nedostatkom pokrmu a odevu, skusujúc všemožné útrapy" ušli pred ´kultúrnym pogromom´ franského kléru z Moravy šťastne do Bulharska.
Žiaci pozmenili Cyrilovo dielo; vymysleli ľahšie písmo, no nazvali po ňom - cyrilikou
Kliment a Naum sa stali zakladateľmi dvoch fundamentálnych škôl v v domácom jazyku v Bulharsku, kde ďalej rozvíjali učenie Cyrila a Metoda. Naum v Preslave a Kliment v Ochride. Nasledovníci Cyrila a Metoda ale kvalitatívne pozmenili učenie učiteľov - zanechali zložité písmo hlaholiku a vytvorili oveľa jednoduchšiu cyriliku. Možno už zoslabla autorita už mŕtvych bratov, tak sa ich žiaci vydali trochu inou cestou, aj keď s rovnakým cieľom. O jednoznačnom prihlásení sa žiakov k odkazu Cyrila svedčí aj fakt, že nové písmo (ktoré vytlačilo Cyrilovu hlaholiku) pomenovali z úcty po ňom - cyrilikou.