SYSTÉM SLOVENSKÝCH HLÁSOK

SAMOHLÁSKY: tvoria sa voľným prechodom artikulačného vzduchového prúdu ústnou dutinou bez prekážok, výsledný zvuk = tón. Samohláska je jadrom slabiky, teda nositeľom slabičnosti.

DVOJHLÁSKY: ia, ie, iu, ô (dlhé hlásky) - spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike, fungujúce ako jediná, dlhá samohláska.

SPOLUHLÁSKY: vzduchový prúd naráža na prekážky, pričom vzniká zvuk zvaný šum. Niektoré šumy majú schopnosť byť nositeľmi slabičnosti (r, l, ŕ, ĺ), iné spoluhlásky túto schopnosť nemajú.

Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti:

ZNELOSTNÁ ASIMILÁCIA: spodobovanie spoluhlások - prispôsobenie výslovnosti dvoch susedných alebo blízkych hlások.

Neznelá + Samohláska = Znelá + Samohláska s očami [zočami],

Znelá + Neznelá = Neznelá + Neznelá:   predpis [pretpis],

Neznelá + znelá =  Znelá + Znelá:  prosba [prozba] pes vrčí [pez vrčí]:

a)  spodobovanie na začiatku slova ( v vyslovíme ako f- včela, včera),

b)  spodobovanie vnútri slova ( b vyslovíme ako p- babka,labka),

c)  spodobovanie na konci slova ( d vyslovíme ako t – pod, hrad ).

DIAKRITICKÉ (rozlišovacie) ZNAMIENKA:

 Píšu sa v okolí písmena (nad, pod, vedľa) a menia jeho výslovnosť; Bodka pri i a j je súčasťou znaku, nie je diakritickým znamienkom.

• DVE BODKY (tréma, prehláska) - písmená s dvomi bodkami: Ä ä Ë ë Ö ö Ü ü.
• ĎALŠIE DIAKRITICKÉ ZNAMIENKA: dĺžeň (ostrý prízvuk); mäkčeň; vokáň (cirkumflex – ô).

INTERPUNKČNÉ (oddeľovacie) ZNAMIENKA:

• DVOJBODKA: v priamej reči za uvádzacou vetou; vyjadrenie pomeru (Slovensko-Fínsko 5:2); výpočet  niečoho (Kolesá rozoznávame: diskové, hviezdicové, lúčové a drôtové.
• APOSTROF: znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi); skrátenie číselných údajov (PF´11), Bratislavská lýra´83); v  cudzích vl. menách (O´Sullivan, Guns N´ Roses).
• LOMKA: variantné, protikladné významy (dynamika/stabilita); podiel, pomer veličín (¾); označenie šk. roka (2011/2012);  hranice veršov v súvislom texte (Pozdravujem vás, lesy, hory/ z tej duše...).
• BODKA: oznamovacia, želacia veta, skratky (a pod.,), radové číslovky (1. máj), násobenie (4.7).
• OTÁZNIK: opytovacie vety a súvetia (Dokedy mám čakať? Vraveli ste,, že a už neuvidíme?); vyjadrenie miery naliehavosti – použitie viacero otáznikov (Dokedy mám čakať???).
• VÝKRIČNÍK: na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte! Fajčiť prísne zakázané!
• ÚVODZOVKY: priama reč; citát: Autor konštatuje:“ Dnešná doba má svoje...; nespisovné slovo alebo slovo v inom ako základnom význame: Váš „ústretový“ prístup ma príjemne prekvapil.
• POMLČKA: oddeľuje sa medzerami => oddeľuje slová, vety; pri elipse (Mladosť – pochabosť.); priama reč; naznačenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti: pondelok - utorok, trať Brezno – Bratislava; vsuvka (aj čiarkou): Peter – narozdiel od iných – dosahuje dobré výsledky.
• SPOJOVNÍK: vyjadruje zlučovací vzťah v zložených slovách, vlastných m., neoddeľuje sa medzerami (Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko, viac-menej), pripojenie prípony k skratkám a značkám (SMS-ka, TANAP-u, CD-čko); spájanie symbolov a slov (A-vitamín, Rh-faktor);  cudzie vlastné mená (Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang).
•  TRI BODKY: nedokončená výpoveď (Možno sa dnes...); elipsa (Kto druhému jamu kope...); vynechaná časť v citátoch („Môžeme to porovnať s naším svetom,... ale málokoho to dnes zaujíma.“).
• BODKOČIARKA: oddelenie vysvetľovacieho prístavku v jednoduchej vete: Lewis zdôrazňuje, že moc nad nadprirodzenými silami patrí Bohu; v rukách človeka sú zradné; oddelenie časti výpočtov, ktoré patria sebe: Bratislava, Trnava; Žilina, Banská Bystrica.

PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA

SLABIKA: tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami;najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk, kvantitu, melódiu).

INTONÁCIA: prejavuje sa modulovaním (úpravou, zmenami) reči, ktoré môžu mať tri podoby:

• KVANTITA (dĺžka trvania): dlhá samohl. a dvojhláska sa realizuje ako dvojnásobok krátkej samohl.
• PAUZA (prestávka): reč sa pauzami člení na úseky-  takty, čím vzniká frázovanie.

Dva druhy pauzy:  a) fyziologická prestávka (nádych); b) významová(logická) prestávka.

• TEMPO: závisí od funkcie a obsahu prejavu => dôležité časti - pomalšie tempo, menej dôležité – rýchlejšie tempo. Priemerné tempo  je asi 100 slov za min. Každý z nás má individuálne tempo reči –. dá sa zdokonaliť dlhodobým tréningom.

• RYTMUS: striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v slove; ak je text kratší, je rytmickejší.
• INTENZITA HLASU: celková sila hlasu => odlíšime dôležité od menej podstatného.
• SLOVNÝ PRÍZVUK: v SJ pevný - nepohyblivý prízvuk na 1. slabike, vedľajší prízvuk je slabý a vzniká vo viacslabičných slovách – je na 3 slabike a predposlednej slabike slova (maturitný).

Príklonky (byť, som, si, je, sme, ste, sú, mi, mu jej) a predklonky (a, i, aj, že, keď) sú neprízvučné.

Jednoslabičné preložky sú obyčajne prízvučné (na strome).

• DÔRAZ - VETNÝ PRÍZVUK: ide o intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré pokladáme za dôležité. Uplatňuje sa na tých častiach textu, ktoré pokladáme za dôležitejšie => významové jadro výpovede:

napr. Bola krááásna. Ja sa dooobre pamätám. Čó-o? . Čo blá-azni.? . Ú-u.?