Štúrovci - bojovníci proti alkoholizmu
Spolky striezlivosti
Nadarmo sa nehovorí, že alkohol je metlou ľudstva. Vymetal mozgy, komory, peniaze najmä na slovenskom vidieku. Preto začali v polovici 19. storočia zakladať štúrovci spolky striezlivosti (tiež pod názvom spolky miernosti). Boli to výchovno-vzdelávacie spolky, ktorých úlohou a poslaním bolo odpútať ľudí od pitia a propagovať škodlivosť alkoholu rôznymi formami. Prvý takýto spolok striezlivosti založil v roku 1840 v Bobrovci P. Árvay a po ňom ich organizoval na Orave B. Derian, v iných oblastiach nášho územia C. Zich, J. M. Hurban, Š. Závodník a iní. J. Francisci založil v r. 1845 prvý Spolok miernosti Jednoty mládeže slovenskej v Levoči. Organizátori a všetci, ktorí sa podujali na túto ťažkú osvetovú činnosť pochopili (predovšetkým Štúrovým pričinením), že protialkoholické hnutie na Slovensku je súčasťou protifeudálneho boja. Dosiahli to, že v roku 1846 malo celonárodný charakter. Vznikala proti alkoholizmu zameraná literatúra, napr. Chalupkova "Palenka otrova" (1843), Andraščíkov "Šenk palenčeni" (1845), na túto tému kázali kňazi - Hurban, Kuzmány, dobrovoľníci prednášali v nedeľných školách, nižniciach, v čitateľských, hospodárskych a iných spolkoch... Vysvetľovali spoločenské dôsledky pitia v súvislosti s úžerou najmä v najchudobnejších oblastiach Slovenska, kde bol alkoholizmus z biedy typickým javom. V roku 1847 sa vo Veselom pri Piešťanoch uskutočnil Prvý kongres zakladateľov spolkov striezlivosti, kde zvolili Š. Závodníka za predsedu tzv. Centrálneho spolku striezlivosti. Centrálneho preto, lebo podľa Hurbana bolo na Slovensku asi 500 spolkov. Na 1. kongrese sa rozhodli spolupracovať aj so zahraničnými protialkoholickými inštitúciami a Š. Závodník vypracoval petíciu, ktorou požiadal krajinský snem o uzákonenie spolkov striezlivosti. Revolučný rok 1848 rozvoj spolkov na krátky čas prerušil a v päťdesiatych rokoch ich činnosť pokračovala, no neuzákonila sa. Vláda v nich videla panslavistické hnutie a preto spolky striezlivosti v roku 1874 zakázala.
Prečo uhorská vláda zakázala protialkoholické spolky
V polovici 19. storočia nastal u nás rozmach spolkov, najmä z iniciatívy Štúrovcov. Pôvodne študentské spolky a spoločnosti mali za cieľ pestovať slovenský jazyk. Napr. Spoločnosť pre pestovanie slovenského jazyka (r. 1784) založená Bernolákom, alebo spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, založený Ottmayerom a Hanuljakom r. 1850, či Spolok Bazila Veľkého, ktorý vydával časopisy, učebnice s náboženským zameraním pre východné Slovensko a Ukrajinu. K nim pribudli výchovno-vzdelávacie spolky.
Spolky so zameraním na slovenský jazyk uhorské úrady považovali za nebezpečné, označovali ich ako panslavistické a kedykoľvek ich mohli zakázať.
Úpravy podľa potreby
Spolčovacie a zhromažďovacie právo ako jedno zo základných občianskych práv a slobôd bolo presadzované v priebehu buržoáznej revolúcie. Ústava z roku 1848 aj zákonné opatrenia v období dualizmu obišli predchádzajúcu úpravu spolčovania a zhromažďovacieho práva a podľa potreby si ich štátna moc upravovala nariadeniami ministerstva vnútra, najmä pokiaľ išlo o národnostné spolky. Slovenský vidiek 19. storočia potreboval výchovno-vzdelávacie spolky, ktoré by ukázali aj možnosti iného spôsobu života a pomohli zbaviť sa škodlivých návykov. Nadarmo sa nehovorí, že alkohol je metlou ľudstva. Vymetal mozgy, komory, peniaze najmä na slovenskom vidieku. Preto začali v polovici 19. storočia zakladať štúrovci spolky striezlivosti (tiež pod názvom spolky miernosti). Boli to výchovno-vzdelávacie spolky, ktorých úlohou a poslaním bolo odpútať ľudí od pitia a propagovať škodlivosť alkoholu rôznymi formami. Prvý takýto spolok striezlivosti založil v roku 1840 v Bobrovci P. Árvay a po ňom ich organizoval na Orave B. Derian, v iných oblastiach nášho územia C. Zich, J. M. Hurban, Š. Závodník a iní.
Prvý spolok miernosti
Ján Francisci založil v r. 1845 prvý Spolok miernosti Jednoty mládeže slovenskej v Levoči. Organizátori a všetci, ktorí sa podujali na túto ťažkú osvetovú činnosť pochopili (predovšetkým Štúrovým pričinením), že protialkoholické hnutie na Slovensku je súčasťou protifeudálneho boja. Dosiahli to, že v roku 1846 malo celonárodný charakter. Vznikala proti alkoholizmu zameraná literatúra, napr. Chalupkova "Palenka otrova" (1843), Andraščíkov "Šenk palenčeni" (1845), na túto tému kázali kňazi - Hurban, Kuzmány, dobrovoľníci prednášali v nedeľných školách, knižniciach, v čitateľských, hospodárskych a iných spolkoch... Vysvetľovali spoločenské dôsledky pitia v súvislosti s úžerou najmä v najchudobnejších oblastiach Slovenska, kde bol alkoholizmus z biedy typickým javom.
Prvý kongres
V roku 1847 sa vo Veselom pri Piešťanoch uskutočnil Prvý kongres zakladateľov spolkov striezlivosti, kde zvolili Š. Závodníka za predsedu tzv. Centrálneho spolku striezlivosti. Centrálneho preto, lebo podľa Hurbana bolo na Slovensku asi 500 spolkov. Na 1. kongrese sa rozhodli spolupracovať aj so zahraničnými protialkoholickými inštitúciami a Š. Závodník vypracoval petíciu, ktorou požiadal krajinský snem o uzákonenie spolkov striezlivosti. Revolučný rok 1848 rozvoj spolkov na krátky čas prerušil a v päťdesiatych rokoch ich činnosť pokračovala, no neuzákonila sa. Vláda v nich videla panslavistické hnutie a preto spolky striezlivosti v roku 1874 zakázala.
štvrtok 6. 11. 2008 | SOŇA MAKAROVÁ
Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/4411878/preco-uhorska-vlada-zakazala-protialkoholicke-spolky.html
https://korzar.sme.sk/c/4541172/spolky-striezlivosti.html
Šenk palenčeni a spolky miernosti
Dedinské krčmy boli plné vždy, podaktorí v nich presedeli aj polovicu svojho života. Slovenskí chlapci sa utápali v pálenke, ktorá ich pripravovala o zdravie aj majetok a aj o život, ako píšeme v článku o následkoch bitiek. Krčmy boli aj akýmsi osvetovo-kultúrnym zariadením, kde sa mnohí dozvedeli o gazdovaní aj politike od tých, ktorí čítali noviny a časopisy. To bolo častejšie v zime, keď boli krátke dni. Je to paradoxné, ale aj do krčiem sa dostali prostredníctvom príležitostne pijúcich mladých mužov informácie o škodlivosti alkoholu a o tom, čo dokáže urobiť z človeka "šenk palenčeni". "Šenk palenčeni" bola veršovaná činohra Jána Andraščíka v šarištine. Pôsobil ako rímsko-katolícky kňaz v Bardejove a bojoval proti alkoholizmu aj takouto dramatickou tvorbou. Jeho "šenk" mal veľký úspech, o čom svedčí aj jeho desať vydaní. Do štúrovskej slovenčiny ho preložil r. 1846 M. M. Hodža.
Nielen Andraščík zakladal spolky striezlivosti (tiež miernosti) a bojoval proti alkoholizmu propagovaním škodlivosti jeho účinku. V polovici 19. storočia ich zakladali štúrovci ako výchovno-vzdelávacie spolky. Ľudí orientovali na čítanie protialkoholickej literatúry, na vzdelávanie a výchovu dospelých v nedeľných školách, knižniciach a v hospodárskych, kultúrnych a iných vzdelávacích spolkoch. Spolky miernosti sa stretli s veľkým ohlasom aj u slovenskej mládeže. Prvý spolok miernosti Jednoty mládeže slovenskej vznikol z iniciatívy J. Francisciho v Levoči r. 1845. O rok malo protialkoholické hnutie celonárodný charakter. K Andraščíkovmu dielu Šenk palenčeni pribudla Chalupkova "Pálenka otrava", protialkoholické kázne Hurbanove, Závodníkove, Kuzmányho aj iných kňazov a národných buditeľov.
Význam zakladania spolkov striezlivosti odôvodnil Štúr tým, aby si ľudia uvedomili, že alkoholizmus je dôsledkom úžery a ožobračovania ľudí už aj tak chudobných. Bol rozšírený v najchudobnejších oblastiach Slovenska. Štúrovým pričinením organizátori spolkov pochopili, že rozvinuté protialkoholické hnutie na Slovensku je súčasťou protifeudálneho boja.
V roku 1847 sa vo Veselom, pri Piešťanoch uskutočnil prvý kongres zakladateľov spolkov striezlivosti, kde zvolili Štefana Závodníka za predsedu Centrálneho spolku striezlivosti. Tento spolok mal za úlohu kontakt so staršími existujúcimi spolkami, zakladať nové, šíriť protialkoholickú literatúru a spolupracovať so zahraničnými protialkoholickými inštitúciami. Na území Slovenska vo vtedajšom Uhorsku bolo okolo 500 spolkov. Závodníka poverili vypracovaním petície na krajský snem, aby boli spolky schválené. Revolučný rok 1848-49 prerušil rozvoj spolkov striezlivosti. V 50. rokoch sa činnosť ľudových pracovníkov zameriavala viac na písanie piesní a hier s protialkoholickou tematikou. Napriek veľkému úsiliu a vytrvalosti nemohli presadiť myšlienku spolkov, pretože vláda, ktorá v nich videla ohniská panslavizmu, spolky striezlivosti na území Slovenska v roku 1874 zakázala.
Ďalšia literatúra:
https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/jan-andrascik-bojovnik-proti-alkoholu-a-alkoholizmu/
https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/l-stur-spolky-miernosti-slovenskie-narodnie-novini-/
https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/l-stur-nedelne-skoly-slovenskie-narodnie-novini-/
štvrtok 5. 4. 2007 | (som)
Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/4460778/senk-palenceni-a-spolky-miernosti.html